O spľasnutí dlhopisovej bubliny vo svete čitateľ už isto počul. Aj keď určite nie toľko, ako by počuť mal. Prasknutie jednej z najväčších bublín povojnovej éry počas jediného roka "odmazalo" z trhu minimálne 12-tisíc miliárd dolárov hodnoty a laická verejnosť si to sotva všimla. Dlhopisy sú jednoducho nuda. A pritom aj v tomto svete je veľa zaujímavých príbehov. Napríklad ten o 100-ročných dlhopisoch.
Dlhopisy s extrémne dlhou splatnosťou nie sú žiadna novinka. Takzvané „konzoly“ (consol), teda nekonečné dlhopisy bez dátumu splatnosti s pravidelnou výplatou úrokov vydávalo Britské impérium už v 18. storočí. No 20. storočie bolo storočím divokej inflácie, v ktorej si takéto finančné nástroje ťažko hľadajú miesto. Až v 90. rokoch minulého storočia sa opäť začali výraznejšie objavovať extrémne dlhé dlhopisy, najskôr najmä v korporátnej podobe. Vydala ich napríklad Coca-Cola či Disney. Boli však skôr finančnou kuriozitou.
Až éra kvantitatívneho uvoľňovania a ultranízkych úrokov po roku 2008 rozprúdila apetít aj po takýchto nástrojoch. V roku 2017 napríklad 100-ročné dlhopisy v hodnote 250 miliónov libier vydala Oxfordská univerzita. No až vydanie takýchto cenných papierov štátmi a vo väčších objemoch ich posunuli do prvej finančnej ligy. Úspešne to skúsili nielen preverení dlžníci, ako Belgicko, Izrael či Južná Kórea, ale aj tí pofidérnejší – napríklad Argentína.