Francúzsko je na hrane občianskej vojny. Prečo policajti, vojaci a tajné služby bijú na poplach
Pred siedmimi rokmi, 14. júla 2016, povraždil na promenáde v Nice jediný radikál, pre políciu ako terorista úplne neznámy, bežným civilným kamiónom 84 ľudí. Medzi obeťami islamistov boli prvýkrát deti vrátane malých detí. Bolo to pol roka po tom, čo teroristi, francúzski občania v tretej generácii, postrieľali 250 ľudí v parížskom klube Bataclan a v reštauráciách v centre mesta. Rok a pol po útoku na redakciu Charlie Hebdo.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na leteckej základni. Foto: TASR/AP
Francúzsky prezident Emmanuel Macron na leteckej základni. Foto: TASR/AP
Emocionálny atak na psychiku bol v Nice najsilnejší. Bolo to zrejmé z reči symbolov. Po Charlie Hebdo to boli ceruzky karikaturistov a internet plný bieleho Je suis Charlie na čiernom podklade. Po Bataclane a parížskych kaviarňach červená ruža zastrčená do výkladu rozstrieľaného samopalom a pri nej lístok s rukou písanou otázkou Au nom de qui? (V mene koho?). Po Nice dosť brutálne fotografie plachtou prikrytého tela mŕtveho dieťaťa, vedľa ktorého leží bábika.
Verejnosť varovali už dávnejšie