Škandál. Zákazníci nechcú elektromobily

Nedávny prejav generálneho riaditeľa Volkswagenu Thomasa Schäfera komentovali cez víkend médiá, ktoré sú ešte ochotné všímať si aj ideovo nevhodné skutočnosti a trendy. Tá reč obsahuje priznanie, že medzi zákazníkmi dramaticky klesá dopyt po elektroautoch. Schäfer ju sám opisuje ako „posledné zvonenie“.Tento manažér predtým, než prevzal celý koncern, viedol jeho divíziu Škoda Mladá Boleslav a už počas pôsobenia v Česku sa preslávil viac než cnosťami ekonóma ako zelený ideológ. Ťažko práve od neho môžeme čakať brutálnu analýzu stavu a jeho príčin. Schäfer chce „horiacu strechu“ nemeckého koncernu uhasiť šetrením na výdavkoch – a súčasne asi dúfa, že štátne príspevky na kúpu elektroauta sa v Nemecku vrátia na pôvodnú výšku. Tie spolková vláda tento rok v dvoch krokoch významne a rozumne znižuje.Prepad záujmu o elektromobily hlásia aj ďalšie automobilky, ako Renault alebo Mercedes. Politici, ktorí automobilový priemysel do tejto z ekonomického pohľadu dosť neúrodnej uličky nahnali, hľadajú vysvetlenie v pôrodných bolestiach novej technológie, vo všeobecnom ekonomickom útlme, a teda nižšej ochote ľudí utrácať. Dokonca aj v neprajnej publicite venovanej niekoľkým známym prípadom, keď batéria v aute vzplanula a celá garáž a dom nad ňou mali zrazu problém.Málokoho z advokátov elektroautomobility napadne, že trh je jednoducho nasýtený, že prudký rast čísel predaných elektroáut v posledných dvoch rokoch spôsobili najmä fanúšikovia technológií, predovšetkým však príslušníci zelenej buržoázie, pre ktorých je hlavne Tesla statusový symbol. A tých nie je na skutočnom trhu až tak veľa.Dramatické tóny z Volkswagenu prichádzajú v rovnakom čase ako varovanie o tichej deindustrializácii Nemecka. Chemickí a strojárski giganti BASF alebo Siemens v Európe uzatvárajú alebo len udržujú staré prevádzky, zatiaľ čo väčšie investície smerujú do Číny, prípadne ešte do Ameriky. Nedávno oznámená veľká investícia BASF v juhočínskej provincii Kuang-tung má hodnotu takmer desiatich miliárd eur.Jedným z hlavných dôvodov odchodu priemyslu zo strednej Európy je, samozrejme, vysoká, politicky umelo vyhnaná cena elektriny. Na Nemecku je to iba rýchlo a dramaticky vidieť, má spolu s Českou republikou [týka sa to aj Slovenska, pozn. red.] nadpriemerne vysoký, až „neeurópsky“ podiel priemyslu na HDP. Takzvané energeticky intenzívne odvetvia vyrábajú tento rok v Nemecku o dvadsať percent menej ako v roku 2015. Väčšina vládnej koalície sa raduje z menšieho počtu emisií, časť ekonómov začína artikulovať obavy o vývoj krajiny.Tu si treba uvedomiť, že vysoký manažér v korporácii už dnes nutne nie je ekonóm, ale predovšetkým oportunista. Oportunisti ako Schäfer, ktorí pomáhali vyvolať požiar a teraz sa obmedzujú na bezradné „horí“, ovplyvňujú svojím oportunizmom okrem Nemecka aj väčšinu stredovýchodnej Európy.Postup k deindustrializácii Nemecka je pre nás zásadnou správou, že náš vcelku úspešný ekonomický model posledných 30 rokov sa končí bez toho, aby sme mali k dispozícii iný, aspoň porovnateľne dobrý.Evidentne nastáva doba, keď pravdu budú častejšie mať ľudia s nižším formálnym vzdelaním, respektíve menej skvostným profesijným životopisom. Podobne v politike bude strácať váhu kritérium, koľkokrát ste sa stihli vymedziť proti populistom.

Thomas Schäfer. Foto: Profimedia.sk