Hodil by Trump Zelenského cez palubu, alebo by sa stal záchrancom Ukrajiny?

Donald Trump, agent Putina, kremlofil, nepriateľ Ukrajiny. Je to však pravda? Ak budúci rok na jeseň zvíťazí v prezidentských voľbách, čo nemožno vylúčiť, bude to znamenať zásadnú ranu pre ukrajinskú bojaschopnosť. Trump niekoľkokrát zopakoval, že pokiaľ sa stane prezidentom, zavládne mier do 24 hodín.

Donald Trump. Foto: TASR/AP

Donald Trump. Foto: TASR/AP

Všeobecne sa očakáva, že dotlačí Ukrajinu k zásadným ústupkom pod hrozbou, že ju inak prestane podporovať. V nedávnom rozhovore pre televíziu Fox News však Trump dal nahliadnuť do alternatívnej reality, keď, naopak, Kyjev po zuby ozbrojí a umožní mu vytlačiť Rusov zo svojho územia.

Keď sa ho moderátorka Maria Bartiromová pýtala na plán zariadiť mier do jedného dňa, Trump po istom vytáčaní odpovedal nasledovne: „Zelenského poznám veľmi dobre a Putina poznám veľmi dobre, dokonca ešte lepšie. A s oboma som mal dobré vzťahy, veľmi dobré. Zelenskému by som povedal: Už nie. Musíš sa dohodnúť. Putinovi by som povedal: Ak sa nedohodnete, dáme mu veľa. Dáme [Ukrajine] viac, než kedy dostala, ak budeme musieť. Ja tú dohodu uzavriem počas jedného dňa. Jedného dňa.“

V tábore Trumpových podporovateľov, ktorí sú skeptickí v súvislosti s pomocou Ukrajine, jeho odpoveď vyvolala zdesenie. Intelektuál a komentátor Rod Dreher tvítoval: „Všetci konzervatívci skeptickí ohľadom vojny boli uvedení do pohotovosti. V prípade znovuzvolenia bude Trump konvenčným neokonom.“ V slovníku trumpovcov je neokon v podstate synonymum vojnového štváča.

Hoci určitá časť americkej pravice by si to priala, Trump nie je izolacionista, ktorý by preferoval úplné stiahnutie USA zo sveta. Je nasledovníkom, aj keď možno nevedomým, jacksonovskej školy zahraničnej politiky.

Teoretik medzinárodných vzťahov Walter Russel Mead prišiel s konceptom štyroch škôl americkej zahraničnej politiky. Prví sú hamiltonovci, ktorí chcú hlavne udržiavať obchodné vzťahy so svetom, potom jeffersonovci, praví izolacionisti, skeptickí ohľadom všetkých zahraničných akcií, wilsonovci, ochotní vyvážať americké ideály do sveta. A nakoniec jacksonovci, ktorí „sa oháňajú bojovným nacionalizmom, rýchlo sa urážajú, sú puntičkárski, pokiaľ ide o česť, a neprekáža im, že upierajú práva cudzincom (...).

Jacksonovci, najbojovnejší zo všetkých štyroch škôl, dôsledne podporujú výdavky na obranu a nikdy sa nezdráhali raz nakúpené zbrane použiť. Napriek tomu bolo ich cieľom v boji americké víťazstvo, nie spása sveta. Možno je svet spasiteľný, možno nie, ale jacksonovci nestrácajú čas takými vzdušnými otázkami, pretože ich jediným záujmom je dôrazná obrana americkej cti a záujmov v zahraničí,“ popísal túto školu historik H. W. Brands.

V prípade Trumpa navyše ani tak nejde o americkú česť, ale jeho osobnú. Trump má tendenciu uvažovať aj v zahraničnej politike v personálnej rovine. Je presvedčený, že stačí, aby sa s kýmkoľvek zišiel, a dosiahne historickú a bezprecedentnú dohodu. O to viac ho vie naštvať, keď sa veci nevyvíjajú podľa jeho predstáv.

Trump sa tiež neštíti drastických krokov. Napríklad to bol on, kto dal rozkaz na zabitie veliteľa iránskych jednotiek Quds Kásíma Sulejmániho. Administratíva Joea Bidena je najdôležitejší spojenec Kyjeva. Zároveň však koná veľmi opatrne. Často je kritizovaná, že vojenské vybavenie dodáva s niekoľkomesačným oneskorením, či už ide o rakety s dlhším doletom, tanky alebo teraz stíhačky.

Trump sa v rozhovore pre Fox News zároveň chváli, že proti Rusku postupoval veľmi tvrdo. V tom má pravdu. Jeho rétorika ohľadom Putina bola príšerná, ale v reálnych krokoch bol prekvapivo konfrontačný. Trump vypovedal s Ruskom uzavretú dohodu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Tým sa to však neskončilo.

Ako som vtedy písal: „Počas dvoch rokov v úrade Trump nielen zachoval Obamove protiruské sankcie, ale ešte ich rozšíril. V roku 2017 uzavrel ruské konzuláty v New Yorku, Washingtone a San Franciscu. V odpovedi na aféru Skripaľ Spojené štáty vyhostili 60 diplomatov, viac ako Británia, na ktorej pôde sa útok odohral. Americký prezident schválil predaj rakiet Patriot a plynu Poľsku, čím poistil jeho nezávislosť. Trump tiež schválil predaj útočných zbraní na Ukrajinu. Obamova vláda sa obmedzila len na nebojové dodávky. Trump neváhal dvakrát bombardovať Putinovho spojenca Asada.“

Nie je ťažké si predstaviť budúcnosť, keď Trump začne sypať zbrane Ukrajine vo veľkom, keď sa prúd tankov, rakiet a lietadiel zmnohonásobí. Môže sa to stať, ak začne vyjednávanie medzi Kyjevom a Moskvou a získa pocit, že je to Putin, kto je hlavnou prekážkou mieru. Následne Ukrajina dostane „viac, než kedy dostala“.

Je to iba jeden zo scenárov. Druhý, možno aj pravdepodobnejší, je ten, kedy Trump naozaj hodí Zelenského cez palubu, len aby sa mohol vyhlásiť mierotvorcom. Je tu však istá šanca, že pokiaľ Putin stavia na víťazstvo Trumpa, môže sa ohavne prepočítať.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.