Foto: V oblasti Jánoviec bol intenzívny život už pred 5-tisíc rokmi, ukázal to výskum
Archeológom sa počas troch rokov výskumu doteraz podarilo objaviť tisíce nálezov rôzneho druhu. Výsledky osobitne tohtoročnej tretej etapy prác predstavili počas dnešnej tlačovej konferencie v priestoroch obecného úradu v Jánovciach. V predošlých dvoch rokoch skúmali archeológovia severozápadnú časť opevnenia hradiska, ktoré pozostávalo z dvojice valov, medzi ktorými sa nachádzala priekopa.
„Na základe hnuteľných archeologických nálezov, ako aj výsledkov rádiouhlíkového datovania zachovaných častí drevenej roštovej konštrukcie vieme povedať, že skúmané opevnenie bolo vybudované v neskorej dobe laténskej, konkrétne na začiatku 1. storočia pred Kristom a násilne zaniklo v jeho závere," informovala vedúca výskumu Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Začiatkom júla tohto roka sa pustili do výskumu spomínanej priekopy. „Z predbežných výsledkov tu zaujmú početné nálezy fragmentov bohato zdobených keramických nádob a kamennej industrie, ktoré prislúchajú badenskej kultúre z obdobia neskorej doby kamennej, teda obdobia 3 500 – 2 900 pred Kristom,“ zhodnotila Hudáková. V súvislosti s uvedenými nálezmi archeológovia predpokladajú, že časť opevnenia bola vybudovaná práve už v období neskorej doby kamennej.
„Z tohto hľadiska vieme povedať, že osídlenie tu bolo intenzívne aj v tomto období, nielen v období Keltov, ktoré spájame s púchovskou kultúrou,“ vysvetlil archeológ Dominik Repka z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Výskum tiež ukázal, že v čase púchovského osídlenia, teda v období od 3. storočia pred našim letopočtom až 2. storočia po našom letopočte, sa podľa jeho slov ľudia v tejto oblasti venovali intenzívnej remeselnej činnosti a s tým súvisiacim obchodom.
„Ťažili a prosperovali vďaka tomu, že tu bola blízkosť nerastných surovín. Ťažili rôzne kovy, z ktorých vyrábali aj rôzne predmety, ktoré ďalej distribuovali a obchodovali s nimi,“ opísal. Podľa nájdených predmetov ich obchodná činnosť siahala na Moravu, do Poľska, ale aj Balkánu či rímskej ríše. V severozápadnej časti hradiska v tomto roku archeológovia pokračovali vo výskume pozostatkov pravdepodobne drevenej stavby s kolovou, respektíve stĺpovou konštrukciou. Dokladajú ju do skalného položia vytesané kolové jamy.
Z priestorov stavby pochádzajú okrem spomínaných keramických nádob aj zvieracie kosti, kovové súčasti odevu, ozdoby i remeselnícke nástroje. „Na základe hnuteľných archeologických nálezov, ako aj výsledkov rádiouhlíkového datovania zachovaných častí drevenej roštovej konštrukcie vieme povedať, že skúmané opevnenie bolo vybudované v neskorej dobe laténskej, konkrétne na začiatku 1. storočia pred Kristom a násilne zaniklo v jeho závere,“ zhodnotila vedúca výskumu Hudáková.
Nálezy z tejto lokality chce múzeum prezentovať prostredníctvom výstavy. Niektoré si jeho návštevníci môžu pozrieť už v súčasnosti v rámci expozície História Spiša. Ide napríklad o unikátnu bronzovú sošku Kelta so zlatými očami.
Výskum finančne podporil Fond na podporu umenia. Realizovalo ho Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a súkromnou archeologickou spoločnosťou.
(sita)