Mláďatá dážďovníkov zahniezdených v bytových domoch chráni zákon. Ohroziť by ich nemalo ani zatepľovanie.

Všímaví ľudia kontaktovali príslušné orgány s tým, že v bytovom dome sú mláďatá dážďovníkov, vidia, ako do nich rodičia vlietavajú, no zatepľovacie práce pokračujú ďalej a hrozí zamurovanie mláďat zaživa. Z toho dôvodu bol privolaný pracovník Štátnej ochrany prírody (ŠOP), ktorý na mieste preveril situáciu.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťŽeleznice posilnia spoje do Vysokých Tatier

„Bolo zistené, že k zatepľovaniu síce dochádza, ale práce sa vykonávajú v súlade s odborným posudkom, ktorý tam bol vykonaný. Otvory pre dážďovníky tak zostanú aj po zateplení,” informovala ŠOP. Zamurovávanie mláďat chránených dážďovníkov zaživa by v dnešných časoch malo byť minulosťou. Stavebníci sa totižto od júna 2021 musia riadiť, okrem iného, aj ustanovením Zákona o ochrane prírody a krajiny.

Čo musia stavebníci dodržať?

Ako potvrdil hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia Dávid Vido, podmienky druhovej ochrany chránených živočíchov upravuje najmä ustanovenie § 35 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. „Navyše, ustanovenie § 5 ods. 3 vyhlášky č. 170/2021 Z. z., určuje, že pri uskutočnení stavby alebo stavebných a udržiavacích prác na stavbe, najmä na obvodových plášťoch a strešných konštrukciách trojpodlažných a viacpodlažných budov sa zisťuje výskyt chránených živočíchov a navrhujú sa opatrenia na ich ochranu a starostlivosť o ne a ich biotopy na základe odborného posudku, ktorý vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo ňou poverená osoba,” vysvetlil.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťMilovníci piva sa majú na čo tešiť: Na špeciálnom festivale ponúknu 50 druhov „zlatého moku"

Podľa jeho slov Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo dopravy vypracovali ešte v roku 2011 usmernenie na vykonávanie zatepľovanie budov s ohľadom na chránené živočíchy. Zároveň je spracovaný aj manuál pre stavebníkov a projektantov „Ochrana živočíchov pri zatepľovaní a rekonštrukcii budov“.

Kedysi hniezdili v lesoch, dnes je to výnimočnosť

Dážďovník obyčajný (Apus apus) prilieta k nám na Slovensko na prelome apríla a mája. Je o niečo väčší ako lastovička, celý tmavo hnedý s krátkym vykrojeným chvostom a kosákovitými krídlami. V týchto dňoch sa v hniezdach už nachádzajú mláďatá, ktoré musia rodičia kŕmiť, aby koncom sezóny dokázali odletieť. Dážďovníky sa v minulosti vyskytovali v lesoch, kde hniezdili v dutinách stromov a tiež na skalách či v rôznych puklinách. Dnes mimo ľudských sídiel hniezdia iba vzácne. „Hniezdo umiestňujú do tmavých dutín, najčastejšie pod strechami budov, v rôznych otvoroch či štrbinách. Ohrozené sú hlavne v prípade prác pri rekonštrukcií a zatepľovacích prácach na bytových domoch. Stáva sa, že dochádza k likvidácii hniezdnych otvorov, resp. znemožneniu hniezdenia. Týmto ubúdajú hniezdne príležitosti, tohto dnes už takmer výlučne synantropného druhu chráneného živočícha. V tomto prípade je potrebné pri zahájení prác kontaktovať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, ktorá vykoná miestnu obhliadku a určí opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť ešte pred príletom dážďovníkov,” vysvetlila zoologička Andrea Lešová zo ŠOP SR.

Čo robiť, ak nájdete vypadnuté mláďa dážďovníka?

Pri nájdení dážďovníka na zemi môže ísť o tri prípady. Buď ide o dospelého jedinca, ktorý sa napr. kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam, či zaleteniu do úzkeho priestoru dostal na zem a nedokáže sám vzlietnuť. Ďalší prípad môže predstavovať poraneného jedinca (napr. po náraze do okna) a v závere hniezdnej sezóny sa často stáva, že mláďatá nezvládnu svoj prvý let z hniezda, či už z dôvodu nedostatočnej kondície alebo nie príliš ideálneho výberu hniezdiska. Laická verejnosť dokáže pomôcť len v prvom prípade. „Ak jedinec na prvý pohľad nejaví známky poranenia, to znamená keď nepozorujeme abnormálnu poloha krídel alebo krvácanie, môžeme skúsiť či dokáže po vypustení z ruky odletieť. Treba ho jemne zodvihnúť do výšky a umožniť mu spustiť sa. Ak ani po vypustení nedokáže odletieť, tak tu pomoc laickej verejnosti končí a je potrebné kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR, ktorá následne určí ďalšie nakladanie s hendikepovaným chránených druhom živočícha a umiestnenie do zriadených záchranných zariadení – tzv. chovných a rehabilitačných staníc. Pohotovostné čísla záchranných zariadení sú zverejnené na webe ŠOP SR,“ informovala zoologička.