V stredu oslávil osemdesiate narodeniny Mick Jagger. Mal som ambíciu napísať text o ňom v stredu, keď mal narodeniny, no nestihol som. Zverejniť ho vo štvrtok by bolo od veci, tak s ním prichádzam teraz v rámci absurdného týždňa.
Čo je absurdné na osemdesiatke fenomenálneho speváka, ktorý bol a je jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších frontmanov v gitarovej muzike? No to, že dlho popieral všetky zákonitosti striedmeho životného štýlu, a napriek tomu sa dožil takého vysokého veku.
Asi žiaden výživový poradca a životný „kouč“ by Jaggerov životný štýl a tempo neodporúčal aplikovať nepripravenému naivnému mladému človeku s tým, že sa vďaka muzike, drogám, alkoholu a sexuálnym avantúram dožije v zdraví osemdesiatky.
Takže priať Mickovi Jaggerovi šťastie, zdravie a dlhý život môže vyznievať ako irónia alebo cynizmus. Šťastia mal tak veľa ako málokto a život prežil dlhý a plodný po všetkých smeroch a vyzerá to, že na dôchodok nepomýšľa.
Mick Jagger je legenda, je ikona. Stal sa symbolom revolučnej generácie, ktorá zásadne neprepísala iba modernú hudbu a jej vyznenie, ale aj módu a do veľkej miery aj správanie ľudí. Bol jedným z najdôležitejších a najvplyvnejších spevákov v modernej gitarovej hudbe.
Za rozhodujúce možno v Jaggerovej kariére označiť stretnutie s fenomenálnym gitaristom a rovnakým šialencom ako je on sám, s Keithom Richardsom. Tak vznikli Rolling Stones. Kapela, ktorá sa zrodila ako reakcia „študovaných intelektuálov z umeleckých škôl“ na afroamerické blues. Aspoň tak ich zvykli s radosťou označovať médiá a stavať ich ako protipól k „bitkárom z robotníckej triedy“. Nemysleli tým nikoho iného ako Beatles.
Paradoxom je, že Beatles to zabalili po pár rokoch, kým Jagger so svojou bandou sú aktívni dodnes.
V našich končinách určite rezonuje legendárny koncert Rolling Stones z roku 1990 na pražskej Letnej, ktorý bol srdečnou odpoveďou na pozvanie Václava Havla. Ten koncert bol manifestom slobody, prišlo naň okolo stotisíc ľudí.
Rolling Stones boli vždy vďačnou témou pre bulvár. Ich avantúry, divoké večierky a drogové aféry boli súčasťou tohto veľkého rokenrolového kolotoča.
Mick Jagger bol ženatý aj rozvedený. Dlhodobé či krátkodobé a paralelné vzťahy mal s najkrajšími ženami planéty. Ako vraví klasik, mal lepkavé srdce. Jagger má osem detí s piatimi ženami, dnes je dedko aj pradedko a síl má dosť na všetko. Snáď mu jeho blízki k osemdesiatke pripravili žúr, ako sa patrí.
Toto všetko je nezmazateľnou súčasťou histórie kapely, no cennejšie ako všetky avantúry sú ich skladby. Medzi najznámejšie skladby Rolling Stones určite patria skladby ako Start Me Up, Angie, Paint It Black, Gimme Shelter alebo (I Can´t Get No) Satisfaction, či temná a provokatívna, stovkami kapiel prerobená a nahraná Sympathy for the Devil.
Lepšie UFO nad hlavou ako dron v lesíku
Ďalšou pálčivo-absurdnou témou je UFO. Neidentifikovateľné lietajúce objekty a „ufónci“ sú vďačnou témou alternatívnych a konšpiračných médií, je to téma, ktorá má odpovede na všetko. Stretol som sa aj s teóriou, že aj Ježiš bol mimozemšťan a po zmŕtvychvstaní bol nanebovzatý UFO-m. Potom sú tu pyramídy a chrámy a obelisky, ktoré navigovali prichádzajúce bytosti v lietajúcich objektoch.
Takéto teórie, ktoré sa týkajú duchovna či výkladu histórie a náboženstva, sú povedzme neškodnými motanicami, ktoré si žijú svojím životom a reálne nemajú vplyv na nič.
Najznepokojivejšiu teóriu som čítal v istom románe, v ktorom išlo o to, že ľudia spoznali iné mimozemské civilizácie. No súčasťou tohto poznania bolo aj vedomie, že Boh má tie iné civilizácie radšej ako ľudí. To bolo prekvapivé a frustrujúce.
Dosť už však s teoretizovaním, pozrime sa do amerického Kongresu. V stredu tam o „ufách“ vypovedali traja bývalí americkí vojaci. Nehovorili o zelených mužíčkoch, ale o tom, že neidentifikovateľné lietajúce objekty sú hrozbou pre americkú národnú bezpečnosť.
Nad hlavami nám teda podľa všetkého lieta pomerne veľa neidentifikovateľných vecí. Od vtákov cez balóny, drony, rakety a staré dobré bombardéry až po objekty, ktoré skutočne nevieme pomenovať.
Ako napríklad pár dní dozadu, keď si istý pán na prechádzke v lesíku v Poľsku všimol, že niečo padlo do lesa. Malo to niekoľkometrové rozpätie krídel a padalo to ako hnilá hruška. Potom sa oblasť uzavrela a oficiálne vyhlásenie bolo, že je to dron, ktorý nepatrí nepriateľom.
Paráda. Hneď sa človeku lepšie zaspáva, keď vie, že sú to len vojenské lietadielka, a nie mimozemšťania.
Ak nás smädí, pime nealko!
Podľa správy agentúry TASR v uplynulom týždni polícia na cestách v Žilinskom kraji načapala až šesťdesiat vodičov motorových a nemotorových vozidiel, ktorí pred jazdou pili alkohol.
Piati z nich dokonca spôsobili dopravnú nehodu a traja sa odmietli podrobiť dychovej skúške.
Päť vodičov nafúkalo nad jedno promile a štrnásť malo alkohol do jedného promile.
Pripitých šoférov áut nekomentujem, to je kapitola sama osebe… Ale pozor, štyridsaťjeden alkovodičov bolo, čuduj sa svete, na nemotorových vozidlách.
Vyzerá to teda tak, že okrem medveďov máme na Slovensku aj rozmáhajúci sa problém s pripitými cyklistami.
Jasné, kto by si v takom teple nedal pivko-dve niekde v bufete pri hrádzi alebo vinný strek po náročnej cyklotúre. No aj na bicykli môžu byť následky fatálne.
Ako hovorí jeden môj známy cyklista: „Radšej prísť dehydrovaný domov ako ožratý a dolámaný do nemocnice.“