Pandémia a jej následky naplno odkryli, že dnešný svet je plný úzkosti a depresie. Tento trend však nie je nový a má hlbšie korene. Jan Géryk pôsobí ako akademický pracovník v Ústave štátu a práva v Českej akadémii vied. Má 32 rokov, je milovníkom a znalcom spoločenských teórií a vo svojej knihe Spoločnosť úzkosti nám ponúka ich prehľad.
Kniha má skvelé pasáže, ale platí, že menej by bolo viac. Jedna teória popiera, alebo mení druhú a čitateľ sa len ťažko prediera dopredu. Je to však poctivá a zmysluplná práca, ktorá sa orientuje na akademickú obec. A to je škoda, pretože podobnú, jednoduchšie napísanú knihu by ocenil aj laik. Venuje sa našim zmäteným vnemom z dnešného sveta. Jej prednosťou je, že prepája individuálne pocity jednotlivca so spoločenským dianím. Všíma si politiku, ekonomiku, inštitúcie, rodinné a pracovné väzby.
Takže, čo sa to s nami deje? Prečo sú duševné poruchy na takom prudkom vzostupe? Svoju úlohu zohráva fakt, že spoločenský prístup k nim sa mení. Destigmatizácia dovoľuje prejaviť svoju slabosť a farmakologické možnosti liečenia ponúkajú rýchlu pomoc. Vonkajšie vplyvy, ktoré túto situáciu vyvolali však ostávajú. Šok z budúcnosti (slávna kniha futurológa Alvina Tofflera) vystriedal šok z prítomnosti. Svet okolo nás je prirýchly. Pokúšame sa prispôsobiť, ale nemáme kam uniknúť a o čo sa oprieť. Istoty minulosti neexistujú a budúcnosť sa nejaví optimisticky. Mali by sme sa naučiť vychutnať si prítomnosť, ale to nie je vôbec jednoduché.