Pozor! Ruženec!

Premýšľal som, komu tak môže prekážať modlitba, že je ochotný kvôli tomu podávať oznámenia. Dogmatizmus vidieť na progresívnej strane. Píše Vladimír Palko.

Pozrel som si obe relácie na televízii Markíza, ktoré hovorili o „zvláštnych náboženských praktikách“ v trnavskom Centre pre deti a rodiny. Na kauzu už reagoval na Štandarde Matej Gašparovič správou i rozhovorom s riaditeľkou centra. Orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú podozrenie, či v centre deti neboli týrané, a prokuratúra rozhodla o zastavení duchovného programu pre deti v centre.

Trestné stíhanie pre krížik na čelo?

Nevieme, čo zistila prokuratúra, ale to, čo ponúkala Markíza, boli taľafatky. Pojem „zvláštna náboženská praktika“ si budem dlho pamätať. Jedna zvláštna náboženská praktika, čiže modlitba ruženca, je známa vyše pol tisícročia. S dlhšími prestávkami som sa modlieval ruženec od mladosti. Ak niečo ľutujem, tak tie dlhšie prestávky bez ruženca.

Zvláštna náboženská praktika urobenia krížika na čelo slovenským detičkám sa na Slovensku vykoná podľa môjho skromného odhadu do roka niekoľko miliónov ráz.

So svätenou vodou prídu do fyzického kontaktu státisíce veriacich po príchode do kostola.

Teraz v lete som sa s mojím, ešte neplnoletým vnukom modlil ruženec. Takmer celý týždeň. Rozumej jeden desiatok denne. V ruženci je desiatkov päť (to uvádzam pre redaktorov Markízy, ak čítajú). Desiatok trvá tak štyri minúty.