V demokratickej spoločnosti by sa mohlo zdať, že si vo voľbách len vyberáme medzi rôznymi balíkmi verejných statkov a politík na riešenie iných trhových zlyhaní. Jeden politik chce problém verejného statku, napríklad armády či súdnictva, riešiť tvrdými škrtmi, iný by pridával. Ľud si potom z menej či viac presvedčivých predvolebných debát a programov vyberie, ktoré riešenie mu je bližšie.
A v princípe by to tak malo aj byť, ak by sme nahliadli do učebníc ekonómie. Bohužiaľ sa však v realite politici od týchto učebníc významne vzďaľujú. Ťažko by si v nich totiž obhájili množstvo politík, ktoré robia len preto, že z nich získavajú hlasy voličov či podporu záujmových skupín. Predišli by sme debatám o tom, či má štát podporovať tú alebo onú skupinu ľudí, a vrátili by sme sa k ekonomickej debate o tom, či to vôbec je niečo, čo má vláda riešiť. Ide o trhové zlyhanie, teda o monopol, verejný statok, externalitu či problém asymetrických informácií? Je to sociálna politika? Je to otázka bezpečnosti? Ak áno, hľadajme cestu k riešeniu problému.
Je jedno, aké má kto politické presvedčenie, všetci by sme mali rešpektovať stáročia starostlivo budované závery ekonómie o tom, čo sú a nie sú funkcie vlády. Nemusí to nutne znamenať, že štát by bol menší alebo väčší, to už sú rôzne riešenia rovnakého problému. Vo voľbách stále môžeme vyberať medzi najlepšími stratégiami na riešenie našich problémov. Ale tých problémov, ktoré štátu prislúchajú. Tých, ktoré sa učia na hodinách ekonómie.