V apríli tohto roka sa práve ňou zaoberal prieskum Eurostatu, samozrejme, v rámci európskej 27. Podľa neho sme sa ocitli na chvoste rebríčka za Lotyšskom, Chorvátskom, Poľskom, Maďarskom, či dokonca Rumunskom. Za Slovenskom skočilo len Bulharsko.
Ukazovateľom životnej úrovne je však aj HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Najvyššie úrovne HDP na obyvateľa za rok 2022 majú podľa týchto štatistík Luxembursko a Írsko (161 percent a 134 percent nad priemerom Európske únie), s odstupom ich nasledovalo Dánsko (36 percent nad priemerom). Naopak, najnižší HDP na obyvateľa zaznamenalo Bulharsko, až 41 percent pod priemerom EÚ. Výsledky Slovenska (33 percent) boli porovnateľné s Gréckom (32 percent).
Inflácia a naše platy
V súvislosti s dôsledkami koronakrízy, ale aj s vypuknutím vojny na Ukrajine začal celý svet sledovať turbulentný vývoj inflácie. Tempo jej zvyšovania totiž nabralo na intenzite a od priemerných úrovní okolo dvoch až troch percent sme v druhom polroku roka 2021 zaznamenali výrazný rast, vlaňajšok priniesol až jej dvojciferné hodnoty, počnúc aprílom. Situácia sa síce mierne upravuje, stále sme však svedkami jej výrazných dosahov.
Ceny vyleteli nahor. Európska centrálna banka v snahe s touto situáciou bojovať pristúpila na zvyšovanie úrokových sadzieb. Takže nedraželi len potraviny, ale plošne – pre zvyšujúce sa ceny energií – vlastne úplne všetko. Kým sa však ceny energií časom z rekordných hodnôt „zošplhali“, spotrebitelia na Slovensku markantné zníženie cien stále nevidia. A nie sme sami. Na bizarnú situáciu, ktorú sa ešte podľa nej nikto neodvážil vysvetliť, upozorňuje na portáli Echo24 analytička Lenka Zlámalová. Tvrdí, že Česká republika zažíva aktuálne najväčší pád životnej úrovne v celej Európe.
V prvom štvrťroku tohto roka, čo sú najnovšie dostupné údaje, tam reálny príjem poklesol o 6,7 percenta. Prakticky to znamená, že za to, čo si človek zarobil, si mohol kúpiť práve o tých 6,7 percenta menej ako pred rokom.
„Pád reálnych platov aktuálne zažívajú v Európe len tri krajiny. Popri Česku ešte Nemecko, kde sa prepadli o 2,3 percenta. Takže skoro trikrát nižším tempom než v ČR,“ píše analytička s tým, že trojicu dopĺňa práve Slovensko, kde životná úroveň klesla o 4,9 percenta.
V súvislosti s týmto faktom ide ruka v ruke práve výška našich platov. Podľa portálu Platy.sk sa na Slovensku zarába v rozmedzí medzi 905 až 2 708 eurami, pričom ide o celkový mesačný plat vrátane bonusov. No u našich západných susedov je to od 27 288 do 82 317 českých korún, čo predstavuje v prepočte približne 1 123 až 3 388 eur.
Ak je niečoho nedostatok, cena stúpa
Výhodou pritom podľa odborníkov mala byť takzvaná mzdovo-inflačná špirála. Jej roztočenie by znamenalo, že kde rastú ceny, rastú aj mzdy. Sú však naše reálne platy toho dôkazom? Pociťuje bežná domácnosť zvýšené výdavky a schopnosť si popritom niečo reálne aj odložiť alebo si musí vybrať? Jasným indikátorom, ako to pravdepodobne je, sú nedávno medializované informácie o tom, že vklady v bankách Slovákom klesli. V apríli sme dokonca boli jediní v eurozóne. A podľa centrálnych bankárov išlo najmä o objemy na bežných účtoch. Chudobnieme?
Paradoxom je, že nezamestnanosť na Slovensku nám podľa údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny kontinuálne klesá. Mierny nárast síce zaznamenala v júni, to však bolo spôsobené len zvýšeným počtom absolventov vysokých škôl v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
To isté si všíma Zlámalová. Hovorí o Českej republike ako o jednej z krajín s najnižšou nezamestnanosťou, ktorá ma rekordný počet ľudí v práci a v ktorej sa uplatnilo dokonca aj vyše 200-tisíc utečencov z Ukrajiny. Analytička sa pýta, ako je teda možné, že očakávaný scenár sa nekoná. „Tam, kde je nízka nezamestnanosť, by mal prirodzene byť veľký tlak na rast platov. Firmy, ktoré nemajú ľudí, sa preťahujú o zamestnancov. A na to, aby ich od konkurencie získali, im musia dať lepšie ponuky,“ konštatuje s tým, že ide predsa o jeden zo základných ekonomických zákonov.
Nepýtame si viac a sme nenároční kupujúci
Prečo si nepýtame za prácu viac, respektíve sme ochotní pracovať pri vysokých cenách za tú istú mzdu? A vyzerá to tak, že pravdepodobne nemáme problém nakúpiť si aj za ceny, ktoré v mnohých prípadoch poskočili do predtým nepredstaviteľnej roviny. Dokonca za mnohé základné potraviny platíme omnoho viac ako obyvatelia vyspelejších ekonomík.
Podľa Zlámelovej za tým môže byť naša mentalita. Obavy zmeniť prácu, či dokonca strach o ňu prísť by však podľa štatistík nemali byť opodstatnené. Firmy totiž ako na Slovensku, ako aj v Českej republike nariekajú, že je ľudí stále málo a chýbajú plošne naprieč všetkými odvetviami.
Nedávno uskutočnený prieskum to len potvrdzuje. „Ženy zarábajú menej ako muži na rovnakých pozíciách a navyše majú strach vypýtať si vyšší plat. Muži s tým taký problém nemajú,“ uvádza sa v analýze spoločnosti 2muse.
„Až 60 percent mužov si v zamestnaní od svojho nadriadeného alebo nadriadenej vypýtalo zvýšenie príjmu. S rovnakou situáciou má pritom skúsenosť len 40 percent žien,“ potvrdzujú výsledky. Nežnejšie pohlavie má ostych požiadať o zvýšenie z rôznych dôvodov, od stereotypného vnímania postavenia oboch pohlaví v spoločnosti až po isté nevýhody na pracovnom poli spojené s prerušením kariéry pre materskú či rodičovskú dovolenku. Väčšina je s výškou svojho príjmu nespokojná a štvrtina žien dokonca tvrdí, že zo svojej mzdy vyžiť nedokáže.
Napriek tomu nakupovať sa musí. A tak pravdepodobne aj na Slovensku, podobne ako na to poukazuje Zlámalová v Česku, ľudia neostávajú len pri základných potrebách. A podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) je skladba našich nákupov zodpovedná aj za aktuálne jednu z najvyšších inflácií spomedzi krajín Únie.
„Ceny potravín mohli byť vyššie nielen pre vyššie ceny energií a zisky firiem, ale aj pre slovenský jedálniček,“ informujú na sociálnej sieti s tým, že ten obsahuje relatívne veľa spracovaných potravín, ktoré sú energeticky náročnejšie na výrobu, a teda aj drahšie. Krajiny zo stredomorskej oblasti mali totiž podľa nich infláciu potravín polovičnú oproti tej slovenskej.
„Vysoká inflácia tlmí spotrebu iných ako nevyhnutných statkov, čo sa (na Slovensku) prejavilo v poklese zamestnanosti v službách. V júli klesol aj celkový počet zamestnaneckých vzťahov a spolu s poklesom prítoku nových pracovných miest signalizuje ochladenie na trhu práce,“ uzatvára IFP.
Čo nás čaká
A vyzerá to tak, že Slovákov čaká aj isté zvyšovanie daní. V súvislosti s verejnými financiami je totiž dôležité nielen znižovanie výdavkov. „Omnoho dôležitejšie je zvýšenie príjmov verejných financií. A tým nemám na mysli zvyšovanie daní, ale zvýšenie tempa a štruktúry ekonomického rastu,“ hovorí predseda vedeckej rady Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž v ankete pre Denník N.
Vysvetľuje, že ak chceme ako krajina urobiť skutočne efektívne zmeny, musíme začať od tých najväčších výdavkových položiek. A tou sú dôchodky. Nejde pritom o ich znižovanie, ale o spomalenie rastu výdavkov na budúce dôchodky (zhruba 9 miliárd eur). „To znamená predlžovanie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov (čo je štandard v mnohých vyspelých krajinách) a výrazné obmedzenie predčasných dôchodkov,“ dodáva s tým, že zvyšovať by sa nemali výdavky, ktoré sú len výdavkami a nie investíciami. „Dôchodky a sociálne dávky sú len výdavkami, kým peniaze na školstvo a zdravotníctvo sú aj investíciami,“ vysvetľuje.
Otázku šetrenia pre stabilizáciu verejných financií však expert vidí ako mýtus, pretože ním podľa jeho slov ešte nikto nezbohatol. „Ak chceme, aby boli naše verejné financie udržateľné, musíme najmä investovať, a to predovšetkým do ľudského kapitálu. Musíme zastaviť emigráciu mladých ľudí a zmeniť naše Slovensko z montážnej dielne na štandardnú európsku ekonomiku,“ uzatvára Baláž s tým, že sa to nedá urobiť za tri roky, ale treba s tým konečne začať.
Bohatstvom sme sa neocitli na chvoste rebríčka. „Slovensko sa s bohatstvom domácností na úrovni 97-tisíc eur umiestnilo približne v druhej tretine (európskeho) rebríčka, podobne ako Portugalsko, Česko a Grécko,“ informujú analytici Národnej banky Slovenska v súvislosti s výsledkami štvrtej vlny celoeurópskeho Zisťovania o financiách a spotrebe domácností známeho ako Household Finance and Consumption Survey (HFCS), ktoré nedávno zverejnila Európska centrálna banka (ECB). Na ilustráciu, medián čistého bohatstva sa v roku 2021 pohyboval od 31 300 eur v Lotyšsku po 717 700 eur v Luxembursku.
Slováci si potrpia predovšetkým na vlastníctvo nehnuteľností, pričom nie sme jediní. Obyvatelia krajín strednej a východnej Európy majú totiž majetok výrazne koncentrovaný práve v nich. Na druhej strane, finančné aktíva iné ako depozitá tvorili len do deväť percent všetkých aktív bežných domácností týchto krajín. Analytici preto upozorňujú, že práve dostatočná finančná rezerva je pri riešení neočakávaných ekonomických šokov veľmi potrebná, keďže na Slovensku už takmer každá druhá mladá domácnosť vlastní svoje hlavné bývanie s pomocou úveru. No a kým podľa zisťovania sú slovenské domácnosti v porovnaní s tými v eurozóne stredne bohaté, z hľadiska príjmu patria prevažne k nižším príjmovým triedam.
Nelichotivé miesto v rebríčku
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová v súvislosti s nedávno zverejnených indexom prosperity hovorí, že patríme k tým horším krajinám. Naše 23. miesto sa nedá porovnávať s umiestnením Českej republiky (14. miesto). Pracovná sila medzi rokmi 2010 a 2030 klesne u našich západných susedov podľa odhadov o sedem percent, na Slovensku však o desať.
V rámci kategórie domácnosti sme sa ocitli na predposlednom mieste, Česká republika na ôsmom. Analytička rovnako poukázala aj na nedostatočné úspory. „Z indexu zároveň vyplynulo, že žijeme kratšie a nie úplne v zdraví. Ľudia v západných krajinách žijú oveľa dlhšie. Ide skôr o obraz bohatstva, bohatstvo krajiny totiž vplýva aj na zdravie obyvateľstva,“ vyplýva z výsledkov.
Valachyová vidí priestor, ako sa môže Slovensko pohnúť vpred, v tom, aby sa zvýšili výdavky na vzdelávanie, výskum a vývoj. Otázkou je, kedy sa bude môcť krajina na túto cestu vydať, keď nateraz sa hovorí skôr o škrtoch v rámci verejných financií.