Sedemkrát a dosť! Mám odpustiť, aj keď ma o to nik nežiada?
Kto by nepoznal obdobu známej Dostojevského ilustrácie z diela Bratia Karamazovovci? Vidíme v nej dušu ženy, ako sa po smrti dostala do ohnivej rieky. Jednoducho celý život robila samé zlé veci; nikdy nič dobré. Lenže jej anjel strážny to nechcel vzdať.
495px-The_Taking_of_Christ-Caravaggio_(c.1602)
Caravaggio: Zajatie Krista. Foto: Wikimedia
Spomenul si, že táto žena predsa len urobila jeden dobrý skutok: dala raz istej žobráčke cibuľu zo svojej záhradky. Preto Pán Boh dovolil, aby anjel tú cibuľu spustil zhora a ženu tak z ohnivej rieky vytiahol. Ak sa cibuľa nepretrhne, môže ísť žena do raja. Ak cibuľa nevydrží, žena zostane tam, kde je. Najprv to vyzeralo dobre. Ale keď ju už anjel vyťahoval z ohnivej rieky, zachytili sa o ženu aj ďalšie duše. Žena ich však začala kopať a kričala: „To je iba moja cibuľa!“ V tej chvíli sa cibuľa pretrhla a žena zostala navždy v ohni.
Veľkorysosť i limity prvého pápeža