Absurdný týždeň Štefana Chrappu: Prečo psy nakláňajú hlavu, šlofík je dobrý a v banánovej zásielke bol kokaín

Stretnutie sa udialo za prítomnosti expertky na psov, ktorá reakcie oboch psov dopodrobna analyzovala. Bolo to obohacujúce. Dozvedeli sme sa napríklad, že naša sučka Heidy je úžasná manipulátorka, a že všetko, čo podnikne, podniká len vo svoj prospech. 

Dovtedy som si myslel, že je v tom niečo viac, že ten pes sa teší úprimne, že vrtí chvostom a tancuje na zadných labkách, lebo nás chce potešiť. Ale nie, ona, potvora, len pasie po lepšom postavení vo svorke. A že ani to, keď ju škrabem za ušami, jej nerobí dobre. Znáša to iba v mene psieho kariérneho postupu. Ako sa hovorí u nás na západe: „Svyna jedna psačá!“

Bláznivý vodný pes len bezprizorne vrtel chvostom a z tepla vyplazoval jazyk. Prítomnosť odborníčky ho vyvádzala z miery, až nakoniec zaliezol do kúta a zaspal.

Po tom stretnutí som k Heidy mal chvíľu odťažitý postoj. Asi dve sekundy. Vedela ma svojím dobiedzaním, psími očami a ňufákom okúzliť, teda zmanipulovať. Zobral som ju na ruky a dohovoril som jej, nech si nemyslí, že o ničom neviem.

No a v súvislosti so psami by som chcel upriamiť pozornosť na povestné psie vykrúcanie hlavy. Psíčkari to isto zažili alebo si to všimli. Ak pes počuje nejaký zvláštny zvuk, tak si dáva hlavu na bok a vyzerá ako by bol „šiši“. Je smiešny a prekvapený. 

Napriek niekoľkotisícročnej prítomnosti psov v človečom svete sme až do dnešných dní neboli schopní rozkódovať, čo táto naklonená hlava znamená.

To inšpirovalo vedcov z maďarskej Eötvös Loránd University, aby sa nakláňaním psej hlavy začali seriózne zaoberať. Psie nakláňanie hlavy je vraj podobné ako u ľudí, lebo aj ľudia, keď si spomenú na nejaký príbeh, tak sa nám v mysli vynorí celý obsah toho príbehu a bez toho, že by sme si to uvedomovali, nakloníme hlavu do strany. 

Zvieratá, ľudia aj vtáky nakláňajú hlavu, keď sa stretajú s pohľadmi, zvukmi a vôňami sveta. Náklon súvisí s preferovaným uchom alebo niekedy nosnou dierkou. Čiže vaše „aktívnejšie ucho“ určuje náklon. 

Náklon tiež zmení uhol prijímania zvuku, to znamená, že do jedného ucha ide zvuk rýchlejšie ako do druhého.

V tomto zvukovo-nakláňacom kombinovaní sú majsterkami sovy, ktoré k tomu vedia pridať aj otočenie krkom o 270 stupňov.

Pri psoch maďarskí vedci predpokladajú, že viac ako o zhromažďovanie informácií ide pri nakláňaní hlavy o ich spracovanie.

Iná z teórií hovorí, že nakláňanie hlavy môže súvisieť so sociálnym podnetom. Že ostatným členom spoločenstva, svorky, naklonenie hlavy naznačuje, že ste zapojení do toho, čo sa okolo vás deje. 

Tak si to nakoniec vysvetľuje aj človek, keď sa pozrie na psa s roztomilo naklonenou hlavou: „No ty potvora, pekne ma počúvaš. Len aby to nebol len ďalší z trikov z veľkej knihy psov – Návod ako manipulovať s človekom“.

Šlofík, beh a prechádzka

Ďalšou pozitívnou správou je, že poobedný šlofík je zdravý. Šlofík nie je spisovný výraz, ale hádam mi prepáčite, ide o dôležitý fenomén. Je to ten stav, keď napríklad poobede upadnete do „kómy“ a na pätnásť minút si zdriemnete. V starých kuchyniach bývali váľandy, na ktoré sa dalo skĺznuť a upadnúť do driemot.

Ak ste „šlofíčkari“ a máte pocit, že tým strácate čas, alebo ste nebodaj leniví, nie je to pravda. V odbornom časopise Sleep Heath bol publikovaný článok, že šlofík nie je prejavom lenivosti ale je to viac-menej zdraviu prospešný návyk. Napokon, aj taký lev, keď sa nažerie, tak si zdriemne a nikto ho nemá za darebáka.

Sila šlofíka sa dá nahradiť aj prechádzkou alebo pohodovým cvičením, má to vraj podobné účinky.

Šlofík nie je pre každého. Sú jedinci, ktorí, keď si poobede zdriemnu, tak sa už do večera poriadne nepreberú, iní zasa potom nevedia zaspať v noci. Treba sledovať, čo šlofík spôsobuje. Či nám zlepšuje schopnosti a chuť do života, alebo je to naša brzda. 

Šlofík sa viaže aj k veku. Staršie štúdie uvádzali, že ľudia nad 80 rokov, ktorí holdovali dlhšiemu šlofíčkovaniu mali väčší nábeh na Alzheimerovu chorobu. Na druhej strane aj Alzheimerova choroba u starších pacientov viedla k dlhším a častým spánkom. 

Šlofíky sú, naopak, prospešné pre ľudí v strednom veku, lebo môžu znížiť krvný tlak, srdcovú frekvenciu, a zlepšiť aj celkovú uvoľnenosť organizmu, teda navodiť fajnovú pohodičku.

Niektoré štúdie zas hovoria, že dlhšie zdriemnutia u ľudí nad 65 rokov prinášajú vyššie riziko srdcových problémov.

Nie som lekár, neodporúčam vám nič, robte si podľa seba, aby vám bolo dobre. Len to som chcel prízvukovať, že keď máte radi šlofíka, nie ste lenivci.

A tuším sa idem na chvíľu natiahnuť…

Kokaín, banán, Amsterdam

Posledná správa tohto absurdného súhrnu nás zavedie do Česka. K dedinke Klecany, ktorá leží len dvadsať kilometrov od Prahy, sa upiera zrak celého českého národa.

V Klecanoch žije niečo vyše tritisíc obyvateľov a ich história siaha do stredoveku. Je tu kaštieľ, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, priehrada, vyhliadka, socha Jána Nepomuckého, socha svätého Václava a na cintoríne stojí pomník letca Tassila von Schamburga, princa Havanského, ktorý v Klecanoch havaroval počas akrobatického letu.

Je tu však aj veľkosklad jedného obchodného reťazca, kde podľa informácií ČTK našli a zadržali 646 kilogramov kokaínu. Celková hodnota drogy sa odhaduje na dve miliardy českých korún.

Droga sa nachádzala v zásielke banánov z Ekvádoru, ktorá mala zastávku v Amsterdame. Podľa českej polície, zrejme v Amsterdame prišlo k logistickej chybe a ekvádorský kokaín nevyložili. Tak sa dostal až do malebnej českej dedinky.

Zamestanci v sklade premiestňovali banánové škatule a mohli si oči vyočiť, keď zistili, že po banánoch nie je ani chýru, ani slychu, ale sú tam kilové balíčky drogy. Keďže ide o medzinárodnú záležitosť, do akcie sa zapája Interpol aj Europol. 

Hovorí sa, že banán je „superpotravina“ a teraz mu k tomuto pochvalnému titulu pribudne aj nelichotivý titul – pašerák. 

Vkaždom prípade, budem si teraz banány viacej obzerať. Jeden nikdy nevie… No a zaujímalo by ma, či konzumenti kokaínu v Amsterdame teraz nekonzumujú miesto drogy banány…