„Ministerstvo financií postupne zverejňuje ďalšie návrhy v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorými chce zvýšiť daňové príjmy štátu. Najnovšie má ísť o vyššiu spotrebnú daň napríklad na pivo či víno či takzvanú dorovnávaciu daň pre veľké zahraničné skupiny pôsobiace na Slovensku. Tieto návrhy tak v konečnom dôsledku budú znamenať vyššie ceny a zníženie životnej úrovne,“ pridal sa predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič.
Konkrétne pri dorovnávacej dani by však zvýšenie daní vôbec nepocítili všetky firmy. Až do 23. augusta je možné pripomienkovať spomínaný návrh zákona o dorovnávacej dani. Jeho zámerom je zabezpečiť minimálne 15-percentné zdanenie príjmov podnikateľov nachádzajúcich sa na Slovensku, avšak nie plošne. Ide iba o tie subjekty, ktoré sú členmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom ich ročné výnosy dosiahli aspoň 750 miliónov eur, a to v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období. "Ak je efektívne zdanenie príjmov takýchto subjektov na Slovensku pod úrovňou minimálnej sadzby dane, teda 15 percent, rozdiel sa vyberie prostredníctvom navrhovanej dorovnávacej dane. Opatrenie bude mať, aj napriek prvotným výdavkom finančnej správy na informačné systémy, predpokladaný pozitívny vplyv na štátny rozpočet," priblížil rezort financií, ktorý ním reaguje na európsku smernicu a implementáciu takzvaného Piliera 2 Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k reforme medzinárodného zdaňovania.
Cieľom je nastavenie spravodlivejších podmienok podnikania. "EÚ aj OECD touto úpravou očakávajú, že podniky, ktoré sú súčasťou veľkých nadnárodných skupín, budú platiť spravodlivý podiel dane bez ohľadu na to, kde pôsobia," dodalo ministerstvo. Zmena by priniesla obmedzenie daňovej konkurencie štátov v oblasti nízkych daní z príjmov firiem, a teda by podniky, ktoré sú súčasťou nadnárodných skupín, mali platiť spravodlivý podiel dane bez ohľadu na to, kde pôsobia.
Slovensko je krajinou s vyšším počtom dcérskych firiem, čo je jedným z hlavných motívov minimálne zdanenie zabezpečiť. Rezort financií v súvislosti s reakciami na problematiku reagoval 11. augusta. „Návrh zákona, ktorý je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, by mal podľa ministerstva financií zabezpečiť, aby sa príjmy slovenských dcérskych spoločností prostredníctvom dorovnávacej dane zdanili v Slovenskej republike, a nie v štáte materskej spoločnosti,“ vysvetľuje rezort. Zákon sa však nebude týkať subjektov, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme, a tých, ktoré nepodnikajú. Ide o vládne subjekty, medzinárodné organizácie, neziskovky, dôchodkové či investičné fondy. Inak povedané, u týchto by v prípade, ak by zdanenie bolo pod úrovňou minimálnej sadzby, štát dorovnávaciu daň nevyberal.
Rezort zároveň upozornil, že „na Slovensku totiž pôsobia spoločnosti, ktoré majú nižšiu efektívnu sadzbu dane, ako je zákonná sadzba dane z príjmov 21 percent aj minimálna sadzba dorovnávacej dane 15 percent. Dôvody sú rôzne, spôsobujú to napríklad položky nevstupujúce do výpočtu základu dane či rôzne daňové úľavy“.
Ministerstvo opakovane potvrdilo, že ide o plánované prevzatie európskej smernice a je pripravené na diskusiu. „Prezentované návrhy treba vnímať ako začiatok verejnej diskusie o možnostiach konsolidácie. Už pred pár týždňami sme avizovali, že opatrenia budeme zverejňovať postupne, budú rôzneho charakteru a bude ich potrebné vnímať ako celok. Celkovú analýzu možností, ako ozdraviť verejné financie, predstavíme v septembri," podotkol rezort financií.
Návrh zákona obsahuje široké spektrum ustanovení. Účastníci pripomienkového konania sa môžu vyjadriť ako k výpočtu úrovne minimálneho efektívneho zdanenia, tak aj k spôsobu platenia a vyberania dorovnávacej dane. Účinnosť zákona sa navrhuje 31. decembra 2023.