Kauza Fremr v Česku: Nie je dôležitejšie ako zamiesť s Fremrom zamiesť s fremrizmom?
Český sudca Robert Fremr pod tlakom okolností, ktoré nasvedčovali o jeho oddanosti a službe komunistickému totalitnému režimu v procesoch s jeho nepriateľmi, sa v pondelok vzdal kandidatúry na sudcu Ústavného súdu ČR. O tom, ktoré kauzy mu zavarili, ktorá mu napokon zlomila väz a aké ponaučenie z toho plynie pre dnešnú dobu píše Daniel Kaiser.
Robert Fremr. Zdroj: flickr.com
Robert Fremr. Zdroj: flickr.com
Fremra do funkcie navrhol v júni český prezident Petr Pavel. V júli nomináciu podporil ústavnoprávny výbor Senátu aj senátny výbor pre ľudské práva. Po odpore veľkej časti laickej aj odbornej verejnosti však Fremr v auguste oznámil, že sa nominácie vzdal. Uviedol, že nechce ohroziť dôveryhodnosť ústavného súdu. Spomenul aj neúnosný tlak zo strany niektorých médií.
Tretí kostlivec z prednovembrovej kariéry sudcu Roberta Fremra pôsobí, akože vypadol podľa hesla: Trikrát a dosť. Nepodmienené tresty pre Alexandera Ereta a spol. z roku 1988 v sebe zjavne niesli politický element, ale podstatou stíhania troch mladíkov bol v roku 1987 vandalizmus a všeobecné ohrozenie (napríklad kladenie kameňov na železničnú trať). Pri masovom odsudzovaní za nedovolené opustenie republiky, aké v rokoch 1983-1985 praktizoval Fremr, sme sa zvnútra sudcovského stavu dozvedeli, že to je považované za kavaliersky delikt, ktorého sa jednoducho „niekto“ musel ujať.