Fremra do funkcie navrhol v júni český prezident Petr Pavel. V júli nomináciu podporil ústavnoprávny výbor Senátu aj senátny výbor pre ľudské práva. Po odpore veľkej časti laickej aj odbornej verejnosti však Fremr v auguste oznámil, že sa nominácie vzdal. Uviedol, že nechce ohroziť dôveryhodnosť ústavného súdu. Spomenul aj neúnosný tlak zo strany niektorých médií.
Tretí kostlivec z prednovembrovej kariéry sudcu Roberta Fremra pôsobí, akože vypadol podľa hesla: Trikrát a dosť. Nepodmienené tresty pre Alexandera Ereta a spol. z roku 1988 v sebe zjavne niesli politický element, ale podstatou stíhania troch mladíkov bol v roku 1987 vandalizmus a všeobecné ohrozenie (napríklad kladenie kameňov na železničnú trať). Pri masovom odsudzovaní za nedovolené opustenie republiky, aké v rokoch 1983-1985 praktizoval Fremr, sme sa zvnútra sudcovského stavu dozvedeli, že to je považované za kavaliersky delikt, ktorého sa jednoducho „niekto“ musel ujať.
Nakoniec aj nový predseda Ústavného súdu Josef Baxa si preventívne spomenul, že v neprítomnosti odsúdil aj jedného emigranta. Avšak prípad robotníka, ktorému v novembri 1985 Fremr vymeral nepodmienečne desať mesiacov v čisto politickom prípade, znamená koniec kandidatúry. Ústavným sudcom predsa nesmie byť niekto, kto kedykoľvek počas svojej sudcovskej kariéry trestal iného človeka za názor.
Alebo, vlastne, prečo by nemohol?
Robotník, ktorého meno je v naskenovanej kópii dokumentov začiernené, sa mal dopustiť dvoch trestných činov: hanobenia republiky a hanobenia národa, rasy a presvedčenia. O predstaviteľoch komunistickej strany a vlády hovoril ako o „mozgoch vymletých“, „senilných dedkoch“. Fakt, že bol sám členom KSČ, mu neprekážal v tom, aby svojich spolustraníkov nazýval „debili komunistickí“. Sú to verbálne trestné činy, ktoré boli trestné za komunistov a sú stále, hoci s pozmenenými názvami.
Donedávna, naposledy, asi tak pred tromi rokmi, bolo verbálne trestné činy možné chápať ako relikty z komunistickej éry, ktoré sme „len“ zabudli zrušiť. Niektorí výrazní reprezentanti justície – dnešný predseda NSS Karel Šimka alebo vtedajší predseda Mestského súdu v Prahe Libor Vávra – odporúčali verbálne trestné činy nesúdiť, dokonca ich "vytlačiť z trestného do súkromného práva" (Vávra v rozhovore pre Týždenník Echo, 8. decembra). Avšak dnes, hlavne pod dojmom geopolitiky, máme štátnych zástupcov, sudcov a v pozadí politikov, ktorí si myslia, že sa za politické urážky zase má sedieť.
V januári 2021 dostal inžinier Antonín Dobner z Plzne podmienku za komentáre pod článkom o zabití troch českých vojakov v Afganistane. Pán, ktorý v internetovej diskusii písal, že „naši vojaci boli v cudzej krajine ako agresori a teroristi za peniaze", a že „dostali spravodlivý trest", pôvodne čelil obvineniu z trestného činu propagácie terorizmu. Nakoniec bol odsúdený za schvaľovanie vraždy. Ten istý inžinier Dobner bol vo väzení vo „fremrovských“ rokoch 1983-1985, okrem iného za znevažovanie prezidenta republiky, a na rozdiel od Alexandera Ereta to „dotiahol" na hlásenie Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, ktorý čisto politické kauzy – ak sa o nich dozvedel, zverejňoval v samizdate a cez západné rádio.
Spoločnosť na obranu slobody prejavu v súčasnosti eviduje vyše 80 (!) vyšetrovaní za verbálne trestné činy, niektoré už majú rozsudky. Nedávny prípad Tomáša Čermáka, ktorý na internete vyzýval pohádzať členov parlamentu do Vltavy, pokiaľ prijmú novelu pandemického zákona, a za to má stráviť vo väzení 5,5 roka, je svojou podstatou úplne fremrovský.
Porovnajme slovník: „debili komunistickí“ vtedy, a „musíme tomu dobytku zaraziť kôl. Vyvedieme ich za rypáky a nahádžeme ich do rieky“ dnes. Argument, že nemôžeme porovnávať túto a komunistickú dobu, potiera dôležitú vec – že je doposiaľ u nás v platnosti jedna z čŕt, ktorá vytvárala zvrhlosť komunistickej doby.
Otázka: Nie je dôležitejšie ako zamiesť s Fremrom zamiesť s fremrizmom?
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.