Zvláštnosti singapurského zdravotníctva ako inšpirácia

Začiatkom augusta oslávil Singapur 58 rokov od svojho osamostatnenia. História jeho samostatnosti je mierne bizarná. Po 8 rokoch de-facto autonómie prestal byť súčasťou Britského impéria v roku 1963.

Ilustračné foto. Zdroj: FB/Singapore Healthcare Jobs

Ilustračné foto. Zdroj: FB/Singapore Healthcare Jobs

Pre tesné ekonomické a geografické väzby vtedajší lídri na čele s budúcim dlhoročným premiérom Lee Kuan Yew videli budúcnosť Singapuru v spojení s Malajziou, čo sa aj stalo. No po sústavných rasových nepokojoch Malajzia už v roku 1965 Singapur zo štátneho zväzku vykopla. Lee Kuan Yew sa obával, že maličký štát ostane bez Malajzie sám a bezbranný. Preto ho naplno otvoril svetu. Prílev kapitálu, ľudí a know-how z neho následne spravili jeden z najbohatších štátov sveta.

Dnešný Singapur má pre Európanov mnoho zvláštností aj nad rámec inakosti Ázie. Okrem drobných špecialít, ako je žuvačková prohibícia, sú to aj zásadné veci. Napríklad systém zdravotníctva.

Ten je unikátnou kombináciou čisto komerčného s verejným a prepracovanou štruktúrou záchranných sietí, dotácií a finančných schém. Základným kameňom nie je voľný prístup k službám, ako v britskom NHS, ani kvázi-poistný verejný systém ako v kontinentálnej Európe, ani komerčné zdravotné poistenie ako v USA. Singapurčania majú zriadené sporivé účty, kam si povinne posielajú časť mzdy. Tieto úspory môžu použiť len na zdravotnú starostlivosť pre seba (alebo rodinu) a to na základe prísne vymedzených pravidiel v podobe limitov na diagnózy a ročné finančné maximá. Novorodenci dostanú na tieto účty od štátu finančnú injekciu, v istých prípadoch štát doloží do úspor aj inokedy.

Tieto sporivé účty sú doplnené poistnou schémou. Existuje povinná štátna, tá však môže byť nahradená nákupom komerčnej schémy s dodatočnými benefitmi. Poistenie slúži na financovanie liečby závažných a drahých diagnóz. Platí však, že pacient vždy platí spoluúčasť. Služby u verejných poskytovateľov sú však poskytované za dotované ceny.

Existuje aj tretí pilier, ktorým je solidárne financovanie zdravotných služieb. Nastupuje v prípade, že občan má vyčerpaný limit na sporivom účte a nevie sa k starostlivosti dostať ani cez poistku. No táto solidárnosť nie je plošná – každý inštitucionálny poskytovateľ má komisiu, ktorá individuálne posudzuje jednotlivé žiadosti o odpustenie platby.

Singapurská zdravotná starostlivosť je kvalitná (Singapurčania majú piatu najvyššiu očakávanú dĺžku dožitia na svete) a zároveň so zhruba 5-percentným podielom na HDP aj lacná. Do Európskej reality ako celku je tento systém sotva prenositeľný, no poskytuje zaujímavé inšpirácie.