Exkluzívne: Novomestský dobrodruh o pestrom živote i jedle v Afrike

Pavel je odborný asistent na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V rámci svojej výskumnej a pedagogickej činnosti sa zameriava predovšetkým na africký kontinent, jeho kultúru, jazyky, zvyky a náboženstvá.

Na chvíľu sa spolu s ním presuňme na východné pobrežie Afriky, do pomerne mladého štátu, ktorý susedí s Keňou, Ugandou, Rwandou, Burundi, Kongom, Zambiou, Malawi a Mozambikom. Celoročná teplota sa v Tanzánii pohybuje okolo 30 °C a krajina sa považuje za politicky stabilnú. Pavel navštívil bývalé hlavné mesto Dar es Salaam, ktoré je dodnes centrom ekonomiky a kultúry.

Aký politický systém funguje v krajinách Tanzánie?

Dnešná Tanzánia (v minulosti Tanganika) bola do prvej svetovej vojny nemeckou kolóniou. Zaujímavosťou je, že táto vojna priamo ovplyvnila aj územie dnešnej Tanzánie, nakoľko tu bojovali proti sebe nemecké, britské a belgické jednotky, pričom treba podotknúť, že v armádach týchto koloniálnych mocností bojovali aj africkí vojaci. Po prvej svetovej vojne prevzala kontrolu nad územím Veľká Británia. Krajina sa stala nezávislou 9. decembra 1961. Krátko na to, v roku 1964, sa Tanganika spojila so Zanzibarom a vytvorila tak Tanzánijskú zjednotenú republiku, resp. Tanzániu ako ju poznáme dnes.

Hneď po nezávislosti sa prvým predsedom vlády stal Julius Nyerere, ktorý sa obával, že multistranícky demokratický systém by v etnicky rôznorodej krajine mohol predstavovať potenciálnu hrozbu pre národnú jednotu, a tak bola krajina spravovaná jedinou politickou stranou (najskôr TANU, neskôr premenovaná na CCM) a nastúpila na socialistický model hospodárstva.

V dôsledku neúspechu socialistickej politiky a meniacej sa politickej situácie vo svete krajina v roku 1995 prešla na multistranícky demokratický systém. Strana CCM však od roku 1995 vyhrala každé voľby, existujú tu však podozrenia z ich manipulácie a obmedzovania politickej opozície. Napriek týmto negatívnym faktorom sa však dá situácia v krajine považovať za stabilnú a Tanzánia v podstate predstavuje jednu z mála afrických krajín, ktorá sa vyhla občianskej vojne a až na výnimku vo forme krátkej vojny so susednou Ugandou (1979) žili jej obyvatelia v mieri.

Čo školstvo? V koľkých rokoch nastupujú deti do školy a ako dlho trvá základná školská dochádzka?

Krajina v podstate „zdedila“ britský model školstva. Vzdelávanie detí začína dvoma rokmi predškolskej dochádzky. Na základnú školu deti nastupujú v siedmom roku života a strávia na nej sedem rokov. Po nej nasledujú štyri roky na strednej škole s možnosťou dvojročnej nadstavby. Po nej nasleduje záverečná skúška a na základe jej výsledkov sa študenti môžu uchádzať o troj až štvorročné štúdium na vysokej škole. Zaujímavosťou je, že vzdelávací systém je bilingválny. Deti sa počas základnej školy vyučujú v lokálnom lingua franca (jazyk medzietnickej komunikácie) – svahilčine – kiSwahili. Na strednej a vysokej škole sa však všetky predmety vyučujú už iba v jazyku anglickom. Napriek určitým výhodám, ktorý tento bilingválny systém obyvateľom krajiny prináša, je možné konštatovať, že veľké množstvo obyvateľov by preferovalo, aby celé vzdelávanie bolo realizované v jazyku kiSwahili.

Koľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí žije v Tanzánii?

Na túto otázku asi neexistuje stopercentne platná odpoveď. Štatistické údaje pochádzajúce priamo z oficiálnych zdrojov sú značne strohé. V sčítaniach ľudu sa dokonca neuvádza napríklad ani etnická príslušnosť alebo konfesia obyvateľov. Niektoré medzinárodné organizácie odhadujú, že až okolo 22 percent obyvateľov krajiny je negramotných. Podľa Svetovej banky na základnú školu nastúpi približne 97 percent z detí, ktoré sú v zodpovedajúcom veku na nástup. Avšak iba asi 58 percent z nich základnú školu dokončí a iba asi 34 percent detí dokončí školu strednú. Ročne úspešne absolvuje vysokoškolské vzdelanie v krajine približne 50 000 ľudí, čo však v krajine so 63 miliónmi obyvateľov nie je až také veľké číslo.

Ako je na tom zdravotníctvo?

Zdravotnícka starostlivosť je vo veľkých mestách dostupná, horšie je to v rurálnych oblastiach vnútrozemia Tanzánie. Osobne som v Tanzánii navštívil nemocnicu iba jedenkrát, nakoľko som krajinu navštívil počas druhej vlny COVID-19 a pred vycestovaním z Tanzánie som potreboval absolvovať test na tento vírus. Úprimne však musím na základe tejto jednej skúsenosti povedať, že som veľmi rád, že som zatiaľ nebol hospitalizovaný a ani som nemusel navštíviť lekára.

Čím sa Zanzibarčania prevažne živia, okrem cestovného ruchu, pestovania a vývozu korenín?

Ľudia na Zanzibare sa živia predovšetkým cestovným ruchom. Okrem toho je základným zdrojom obživy pre väčšinu obyvateľov farmárčenie a rybolov. Zanzibar je významným exportérom klinčekov, okrem toho sa tu pestuje taktiež korenie (biele, zelené, červené a čierne, ktoré pochádza z jednej rastliny, rozdiel je len v spôsobe jeho sušenia), škorica alebo muškátový orech. Okrem toho sa tu od roku 1989 uchytilo aj pestovanie jedlých morských rias.

Aké je zanzibarské národné jedlo? Čo tvorí základ ich kuchyne?

V podstate medzi kuchyňou na Zanzibare a v Tanzánii nie sú žiadne zásadné rozdiely. Nakoľko skoro všetci obyvatelia Zanzibaru sú moslimami, bravčové mäso sa tu prakticky nepripravuje. Na rozdiel od toho kresťanskí obyvatelia vnútrozemskej Tanzánie bravčové mäso konzumujú, ale určite menej často ako sa konzumuje na Slovensku. V stravovaní sa tu odrážajú predovšetkým africké, ale aj blízkovýchodné a indické vplyvy.

Asi najčastejšie konzumované jedlo je ugali – ide však o prílohu. Je to hutná kaša, ktorá sa varí vo vode alebo mlieku. V minulosti sa častejšie pripravovala z múky z prosa, dnes sa však oveľa častejšie pripravuje z múky kukuričnej, pretože je lacnejšia. Môže sa jesť samotná, s rôznymi omáčkami, mäsom alebo rybou. Toto jedlo miestni obyvatelia konzumujú prakticky každý deň. Veľmi často sa na pobreží konzumujú banány ako príloha k mäsu, či už varené, pečené alebo vyprážané.

Aké je tvoje obľúbené africké jedlo?

Nie je to žiadne konkrétne jedlo, ale veľmi obľubujem lokálne ryby a morské plody. Veľmi mi v týchto končinách chutí napríklad krevetové biryani (rizoto). Rovnako sa dá povedať, že mäso, ktoré sa tu podáva, má oveľa výraznejšiu chuť ako mäso, ktoré si bežne kúpite na Slovensku. Na druhej strane pri tematike jedla je vhodné podotknúť, že by mal byť človek obozretný pri vyberaní si miesta, kde sa naje. Nie je ničím neobvyklým, že niektoré reštaurácie a v podstate žiadne pouličné občerstvenia nemajú tečúcu vodu alebo chladničku. Preto človeka v tejto oblasti môžu potrápiť problémy s tráviacim traktom.

Sú Zanzibar a Dar es Salaam bezpečné pre turistov?

Bezpečnostná situácia je v oboch prípadoch relatívne priaznivá. Ja osobne som nemal žiadny problém, dokonca som sa ani nestretol s tým, že by bol niekto prehnane otravný. Zanzibar je jednoznačne viac prispôsobený pre turistov, ktorí môžu celú dovolenku stráviť v stráženom rezorte, kde je bezpečnostné riziko minimálne. Každopádne aj tu platí, že pri návšteve preplnených miest by mal byť človek obozretný a hotovosť, doklady a fotoaparát by si mal dobre strážiť, respektíve skryť, ak ich práve nepotrebuje.

Problém drobných krádeží je v preľudnenom Dar es Salaame trošku horší. Obeťami krádeží sa však stávajú aj miestni ľudia. Nebezpečné môže príležitostne byť aj prechádzanie sa s mobilným telefónom v ruke alebo kabelkou na pleci. Lupiči na malej motorke sa vám môžu pokúsiť uchmatnúť predmet z ruky za jazdy, čo môže okrem straty predmetu niekedy spôsobiť aj zranenia. Tieto prípady sú však zriedkavé a ako som spomínal na začiatku, nič podobné sa mi nestalo a ani som toho nebol svedkom. Určite by som ale odporúčal každému dôsledne zvážiť pohyb v meste v neskorých večerných hodinách v určitých oblastiach. Najbezpečnejšie je, ak má človek overeného sprievodcu alebo miestneho človeka, ktorému môže dôverovať.

Akí sú ľudia na Zanzibare?

Ľudia na Zanzibare a rovnako aj v Dar es Salaame sú skoro vždy veľmi milí, priateľskí a pohostinní. Veľkou výhodou je, že väčšina z nich hovorí anglickým jazykom. Zaujímavosťou je tiež, že miestni ľudia sa nezvyknú veľmi ponáhľať a dalo by sa povedať, že často pôsobia dosť flegmaticky. Napríklad taká často používaná fráza „hakuna matata“, ktorá je mnohým známa z rozprávky Leví kráľ je prevzatá zo svahilčiny (jazyka kiSwahili), v preklade znamená „žiadny problém“ a mentalitu miestnych ľudí značne vystihuje.

Keď porovnáš Dar es Salaam a Zanzibar, v čom sú rozdielne?

Pre obe miesta platí, že som bol značne prekvapený mierou zaľudnenia týchto oblastí. Relatívne malý ostrov ako je Zanzibar obýva 1,8 milióna ľudí. V porovnaní so Slovenskom, na ktorom v priemere na 1 km² žije 121 ľudí, na Zanzibare žije na 1 km² ľudí až 768. No a mesto Dar es Salaam je ešte úplne iná liga. Toto mesto má hlbokomorský prístav, vďaka čomu je obchodným a ekonomickým centrom širšieho regiónu východnej Afriky. Aj vďaka tomu v tomto meste žije asi viac ako 7 miliónov ľudí, zaujímavosťou je, že toto mesto je druhým najrýchlejšie sa rozrastajúcim mestom na svete. Mesto je síce pomerne rozľahlé, má až 1 400 km². To však znamená, že tu žije až 3 100 ľudí na km².

Pre pohyb v meste predstavuje značný problém fakt, že tu nemajú žiadne metro, ani nadzemné vlaky, ba dokonca ani električky. Jediným hromadným prostriedkom prepravy sú dva typy autobusov. Pre jedny je vyhradený jazdný pruh oddelený vysokými obrubníkmi, ktorý prepravuje ľudí relatívne rýchlo na väčšie vzdialenosti. Druhým typom sú menšie autobusy, ktoré jazdia po bežných, extrémne preplnených cestách a zastavujú takpovediac kdekoľvek na približne vymedzenej trase na požiadanie zákazníka. Operujú tam, samozrejme, taxikári, uber jazdci, šoféri na tzv. „tuk tukoch“ alebo aj malých motorkách, ktorí vás na požiadanie zavezú bezmála kdekoľvek. Vzhľadom na hustotu dopravy a spôsob, akým jazdia ľudia na motorkách, tomuto spôsobu prepravy by som sa jednoznačne vyhol.

Spomenieš si na nejaký milý zážitok, ktorý si nečakal a príjemne ťa prekvapil?

Tých milých zážitkov je viacero. Asi najväčším gestom v mojich očiach bola situácia, kedy sa jeden z kolegov, s ktorým som trávil v Tanzánii asi najviac času, so mnou podelil o lieky. Situácia sa vyvinula tak, že sme sa v niektorom z viacerých miest, kde sme jedli, pravdepodobne priotrávili nejakým jedlom a najskôr on a o dva dni aj ja, sme začali mať hnačky. Kolega už pri počiatočných ťažkostiach vyhľadal lekársku pomoc a na brušnú virózu dostal antibiotiká. Údajne strávil u lekára až 7 hodín čakaním. Napriek tomu, že si na väčšinu ciest zo sebou nosím antibiotiká účinné aj na tento typ problémov, zrovna vtedy som si ich zabudol zobrať. A keď som po telefóne spomínanému kolegovi oznámil, že začínam mať rovnaké symptómy, prišiel za mnou do hotela a priniesol mi antibiotiká a paracetamol. Neviem, či antibiotiká kúpil na voľnom trhu alebo mi dal polovicu svojej predpísanej dávky, keďže on už sa začal cítiť v tom čase lepšie, každopádne ma to veľmi príjemne prekvapilo.

Okrem tohto kolegu mám veľmi dobré vzťahy aj s inými zamestnancami Dar es Salaam univerzity. Pri našich stretnutiach si často vymieňame darčeky s tradičnými produktami z každej krajiny. U viacerých z nich som bol priamo v ich domácnostiach, kde ma pozvali na jedlo a podobne.