Inflačná vlna zasiahla celú Európu a svoj vrchol dosiahla v októbri minulého roka. V tom čase na Slovensku podľa Eurostatu dosiahla inflácia úroveň 14,5 percenta, zatiaľ čo priemer Európskej únie (EÚ) bol 11,5 percenta. Odvtedy každým mesiacom inflácia klesá, pričom naberá strmý pád, ktorého tempo je približne rovnako závratné, ako to, ktorým inflácia naprieč celou Európou predtým rástla.
Slovensko sa dlhodobo nachádza na chvoste v rebríčkoch inflácie, ktorá u nás dosahuje oveľa vyššie hodnoty ako priemer EÚ. V inflácii nie sme najhoršou krajinou Európy, ale v rámci eurozóny dlhodobo a značne zaostávame. Podľa posledných údajov Eurostatu sme si napríklad tento titul vyslúžili v júli aj v júni. Infláciu mali z krajín sledovaných eurostatom v júni vyššiu len Turecko, Maďarsko a Srbsko, pričom ide o krajiny, ktoré dosiaľ neprijali euro.
Vo všeobecnosti môžeme usúdiť, že s vyššou infláciou sa stretáva najmä východná Európa. Niektoré mesiace ju má najvyššiu Estónsko, iné zasa Maďarsko. Podľa ekonomického analytika Martina Vlachynského sú meniace sa mesačné hodnoty výrazne ovplyvnené náhlymi zmenami na trhu. Situácia sa razom zmení napríklad v deň nového výpočtu regulovaných cien energií.
„Prečo je to viac východná Európa ako západná, môžem len špekulovať, ale bude to kombinácia prehnaného fiškálneho stimulu, väčšej citlivosti na východný trh a v niektorých prípadoch aj veľmi nepodarených vládnych zásahov,“ komentoval pre Štandard Vlachynský. Podľa neho je za vysokú infláciu z časti zodpovedná slovenská vláda, no značný vplyv má aj politika okolitých štátov.
Vláda podľa analytika nepomohla výrobcom a zaplatili sme to všetci
Zlé vysvedčenie Slovenskej vláde vystavil analytik a zakladateľ Dát bez pátosu Ivan Bošnák, ktorý tento rok kandiduje do parlamentu za stranu Kresťanských demokratov (KDH). Za tým, že v rámci eurozóny sme krajinou s najvyššou infláciou, vidí nedostatočnú pomoc vlády firmám na úhradu energií. Slovenské podniky za elektrickú energiu platili výrazne viac ako podniky v okolitých štátoch. V apríli 2023 boli ceny v Eurozóne po polročnom poklese len o 40 percent vyššie ako pred dvoma rokmi v apríli 2021. Slovensko však malo v tom istom období cenovú hladinu vyššiu až o 80 percent.
Inflácia v krajinách ako je napríklad Nemecko, Rakúsko či Slovinsko, spomaľuje oveľa razantnejšie. Priemerná medziročná energetická inflácia v Európe nadobúda už v máji záporné hodnoty, čo znamená, že ceny energií sú nižšie ako boli pred rokom, zatiaľ čo na Slovensku sú stále vyššie. Podľa Eurostatu bola v júli odhadovaná medziročná energetická inflácia na Slovensku na úrovni 4,8 percent.
Dôvod treba hľadať v roku 2022
Koreň problému sa podľa analytika Bošnáka nachádza v októbri roku 2022. Vtedy slovenskí dodávatelia elektriny závratne zvyšovali tarify pre firmy napriek tomu, že priemerná cena elektriny na spotovom (okamžitom) trhu klesala. Práve neregulovanie cien na trhu pre odberateľov elektriny nad 30-tisíc kilowatthodín ročne, ktorí tvoria väčšinu spotreby elektriny na Slovensku, podľa Bošnáka zásadne ovplyvnilo výšku domácej inflácie.
„Vláda v roku 2022 takmer vôbec nepomohla výrobcom a zaplatili sme to všetci. Je jedno, či ste si kupovali pečivo na Vianoce, vajíčka a maslo do koláčov, objednali kachličkára, zháňali hnojivo alebo tankovali na pumpe,“ vysvetľuje Bošnák to, ako mali vysoké ceny energií pre firmy vplyv na všetkých spotrebiteľov.
Situáciu popisuje nasledovne. V roku 2022 rástli ceny energii vo všetkých krajinách naprieč Európou až do augusta, keď cena na spotovom trhu bola najvyššia v roku. Dodávatelia nemenia svoje cenníky okamžite. Navýšené ceny poslali odberateľom začiatkom roka a opätovne ich zvýšili pred letom.
V júli a auguste vyššie ceny energií do svojich cenníkov síce nepremietli, no cenníky smerom nahor upravili v septembri. A tam sa vývoj cien energií na Slovensku rozišiel s ich vývojom v okolitých štátoch. Najvyššie ceny tak slovenské firmy platili v októbri 2022 aj napriek tomu, že ceny na spotovom trhu výrazne klesli.
Prečo naše firmy nemohli nakupovať za nižšie ceny?
Kým spotové ceny sa menia v reálnom čase, väčšina firiem funguje na báze dlhodobých kontraktov. Ceny sa neriadia spotovým trhom, ale forwardovým, teda stanoveným v momente kontraktu pre budúcnosť. Dodávateľ energií nakupuje pre odberateľa za aktuálne ceny v budúcnosti a túto cenu mu aj garantuje.
„Forwardový kontrakt je ochranou proti náhlym zmenám na trhu," vysvetľuje bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Pripomína, že ak cena na spotovom trhu klesne, odoberateľ, ktorý prijal forwardové ceny, musí ďalej platiť podľa zmluvy.
„Dodávatelia však ponúkajú aj produkt, keď odberateľom ponúknu elektrinu za cenu priemeru mesačných spotových cien. Toto je však ruleta. Pretože cena v čase môže klesať, ako aj rásť,“ hovorí Galek.
Pomoc sa dostala len malým odberateľom
Malí podnikatelia a odberatelia s ročnou spotrebou elektriny do 30 MWh ročne majú cenu dodávky regulovanú zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Táto regulácia bola zvolená účinne, no podniky jej účinok nepocítili.
Firmy s vyšším odberom totiž nakupujú elektrinu a plyn od dodávateľov na voľnom, neregulovanom trhu na základe zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu za cenu nepodliehajúcu cenovej regulácii zo strany ÚRSO. Nástroj na pomoc firmám má vo svojich rukách ministerstvo hospodárstva. Sú to cenové stropy a kompenzačné mechanizmy.
Podľa ÚRSO opatrenia stanovené vládou SR poskytli firmám značnú ochranu pred extrémnymi trhovými cenami energií. Avšak v cenníkoch dodávateľov za neregulovanú dodávku elektriny a plynu úrad odhalil viaceré nedostatky.
Ceny na našom trhu podľa ich správy nedostatočne reflektovali vývoj trhových cien energií a spôsobili vysoké ceny v porovnaní s Českom, Rakúskom či Nemeckom. To ohrozilo konkurencieschopnosť slovenských firiem v rámci EÚ. Navyše úrad pre reguláciu zistil aj nedostatočné zverejňovanie a aktualizáciu cenníkov. Mnohí dodávatelia nezverejňujú svoje cenníky a vyžadujú od odberateľov, aby ich ohľadom ponuky kontaktovali.
„Výsledky prieskumu indikujú nedostatočnú konkurenciu na trhu neregulovanej dodávky s negatívnymi dosahmi na koncových odberateľov elektriny a plynu, čo zároveň vytvára aj riziká pri štátnych kompenzačných schémach na zvýšené náklady na energie,“ uviedol úrad pre reguláciu vo svojom stanovisku.
Ministerstvo hospodárstva vraj plán pomoci pripravilo, nový minister ho však nepoužil
Bolo to práve ministerstvo hospodárstva vedené Richardom Sulíkom, ktoré mohlo v prípade vysokých cien energií pre firmy zasiahnuť. Podpredseda SaS Karol Galek však svojho straníckeho šéfa
pred kritikou bráni a pripomína, že domácnostiam vďaka Sulíkovej dohode so Slovenskými elektrárňami, ceny elektriny nestúpli ani o jediný cent.
V prípade podnikateľov nebolo vraj možné poskytnúť štátnu pomoc. „Posudzovanie takejto pomoci by spomalilo a možno aj ohrozilo proces notifikácie zmluvy so Slovenskými elektrárňami, ktorá sa napokon vyjadrila, že voči lacnej elektrine, pokiaľ bude iba pre domácnosti nemá výhrady,“ vyjadril sa pre Štandard Galek.
Ministerstvo hospodárstva sa snažilo podľa jeho slov aj o systémovú pomoc podnikateľom mimo regulovaného segmentu. Schému Štátnej pomoci mali podľa Galeka pripravenú už v auguste 2022. Tá vychádzala z dočasného krízového rámca a bola založená na porovnávaní výdavkov podniku na energie v rámci identických období roka s predchádzajúcim. „Nové vedenie sa, žiaľ, rozhodlo ísť radšej cestou jednoduchšieho vrtuľníkového rozdávania kompenzácií, čo však viedlo k tomu, že pomoc s energiami dostalo napríklad aj Duslo Šaľa, ktoré dosiahlo najvyššie zisky vo svojej histórii,“ dodal Galek.
Rast cien sa spomaľuje, inflácia klesá len opatrne
Dobrá správa je, že súčasné vysoké ceny klesajú a do budúcnosti je predpoklad, že pokles bude pokračovať. Výsledky medzimesačného vývoja Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) v júli ukázali, že ceny medzimesačne klesli v štyroch z dvanástich hlavných výdavkových skupín domácností. Najvyšší podiel na výdavkoch spotrebiteľov majú potraviny a náklady na bývanie. Ceny oboch v júli klesli.
V prípade potravín Štatistický úrad informoval o poklese 0,7 percenta a v odbore bývania a energií o 0,6 percenta. Medziročne sú však ceny potravín naďalej drahšie, a to o závratných 16,5 percenta.
„Ceny potravín medziročne rastú už tretí rok, čo spôsobuje, že infláciou sú najviac zasiahnuté nízkopríjmové domácnosti a dôchodcovia,“ povedal pre Štandard finančný sprostredkovateľ Igor Koso. V súvislosti s tým tiež vysvetľuje, že potraviny spolu s nákladmi na bývanie tvoria skoro polovicu spotrebného koša slovenských domácností.
Mierny medziročný pokles cien potravín predpovedajú analytici Úseku meny, štatistiky a výskumu NBS už začiatkom roka 2024. Podľa nich by sa mali ceny energií aj potravín vyvíjať priaznivo a očakávajú aj pokračovanie spomaľovania inflácie. V tomto roku sa očakáva, že priemerná hodnota medziročnej inflácie bude ešte dvojciferná, no budúci rok, by už mala byť jednociferná.
Slovensko však podľa Bošnáka nie je schopné s rastom cien pohnúť zásadne smerom dole. Medziročný pokles našej inflácie je podľa neho minimálny. Údaje porovnáva s tými z ostatných krajín. „Také Belgicko malo infláciu pred rokom 10,4 percenta a dnes má 1,7 %percenta To je pokles. Alebo Estónsko malo infláciu 23,2 percenta a dnes má 6,2 percenta. Slovensko pokleslo o trošku: - 2,5 percenta,“ hovorí Ivan Bošnák.
Prečo sa snažíme inflácii predísť a čo znamená dvojciferná inflácia pre investorov?
Vysoká inflácia vedie ku znižovaniu investičnej aktivity firiem a ku spomaleniu rastu či dokonca k poklesu hospodárstva. V takejto situácii firmy začnú prepúšťať zamestnancov. Trpia aj podnikatelia, aj domácnosti.
„Myslím si, že sme skôr v situácií, keď domácnosti znižujú niektoré svoje výdavky. Znížený dopyt znižuje infláciu. Ale nie je to pre domácnosti, ani pre podnikateľov, nič príjemné,“ vysvetľuje Koso.
Podľa finančníka Kosa, investori, ktorí vlastnia hotovosť, hľadajú príležitosti, ako aspoň vyrovnať stratu spôsobenú infláciou. V momentálnej situácii by však infláciu mohli poraziť len investíciou z dvojciferných ročných výnosov. To zohľadňujúc aj prípadné zdanenie, by znamenalo investovať do produktu s veľmi vysokým rizikom.
Trvale vysoká inflácia a neschopnosť ju zraziť nižšie bude podľa Bošnáka spôsobovať povinný rast výdavkov. Slovensko si na ne vraj aj dnes už musí požičiavať ročne miliardy eur. V roku 2023 to bude podľa jeho slov 8 miliárd eur. Predpovedá nárast sociálnych dávok, ktoré sú pravidelne valorizované na základe vývoja inflácie a takisto podľa neho narastú aj dôchodky.
„Počúvate o to v správach? Okrajovo. Rieši vysokú infláciu ako prioritu vláda? Nedostatočne. Zaoberá sa infláciou pred voľbami niektorý politik? Nikto. Našiel sa vinník vysokej inflácie? Áno: vysoké ceny energií pre výrobcov," ukončuje svoj status na Facebooku Bošnák.