Politici často len reagujú na dopyt voličov a podporujú všetko, čo práve majú radi

V demokratickej spoločnosti by sa mohlo zdať, že si vo voľbách len vyberáme medzi rôznymi balíkmi verejných statkov a politík na riešenie iných trhových zlyhaní. Jeden politik by rád problém verejného statku, napríklad armády či súdnictva, riešil tvrdými škrtmi, iný by pridával. Ľudia si potom cez menej či viac presvedčivé predvolebné debaty a programy vyberú, ktoré riešenie je im bližšie.A v princípe by to tak malo aj byť, ak by sme nahliadli do učebníc ekonómie. Bohužiaľ sa však v realite politici od týchto učebníc významne vzďaľujú. Ťažko by si v nich totiž obhájili mnoho politík, ktoré robia len preto, že z nich získavajú hlasy voličov či podporu záujmových skupín. Predišli by sme debatám o tom, či má štát podporovať tú alebo onú skupinu ľudí, a vrátili sa k ekonomickej debate o tom, či to vôbec je niečo, čo má vláda riešiť. Ide o trhové zlyhanie, teda o monopol, verejný statok, externalitu či problém asymetrických informácií? Je to sociálna politika? Je to otázka bezpečnosti? Ak áno, hľadajme cestu k riešeniu problému.