Ako RTVS nechtiac odhalila škodlivosť rovnostárstva

V sobotu 19. augusta 2023 sme boli svedkami precedensu, ktorý v novodobých dejinách verejnoprávnej RTVS nemá obdobu. Do najpočúvanejšieho spravodajského rozhlasového diskusného formátu Sobotné dialógy si vedľa seba sadli predstavitelia strán Republika a ĽSNS, teda strany, ktorej predseda bol právoplatne odsúdený za propagáciu fašizmu.

Pripomeňme, že po jeho pravici v čase, keď rozdával ako župan šeky so sumou so symbolickým číslom propagujúcim fašizmus, pôsobil dnešný predseda Republiky. Ten sa navyše, keďže podľa vlastných slov nie je historik, stále nevie (či nechce) vyjadriť k problematike holokaustu a odsúdiť ho.

Darmo, že niektoré liberálne mainstreamové denníky sa ho snažia rehabilitovať, jeho váhanie a alibizmus v zásadných veciach slovenskej histórie ho ani ako predsedu novej strany nerobia dôveryhodným. Naopak, zaraďujú jeho stranu k stranám podporujúcim extrémistické ideológie. Nehovoriac o niektorých osobách na jeho kandidátke, ktoré sa k podpore extrémizmu otvorene hlásia.

Rovnaké faux paux urobila televízna časť RTVS, keď v relácii O 5 minút 12 deň nato posadila vedľa seba podpredsedov strán Smer a Hlas, teda strán s rovnakou históriou a nevyjasnenými korupčnými kauzami.

Ale podobne, ako v prvom prípade, sa klon strany Smer, teda Hlas, snaží liberálny mediálny mainstream rehabilitovať a robiť z neho dôveryhodný politický subjekt.

Nebudem robiť sudcu či arbitra a v mnohom považujem konanie liberálnych mainstreamových médií za účelové a nebezpečné, problém, a veľký, vidím v tomto type dramaturgie spravodajských diskusných relácií verejnoprávnej RTVS.

Redaktorka Sobotných dialógov Marta Jančkárová sa snažila obhájiť konanie RTVS statusom na sociálnej sieti: „Práve vysielame dočasný predvolebný cyklus v rozhlase, aj v televíznom O 5 minút 12. Zámer dramaturga bol, aby spolu tentoraz diskutovali politici z rovnakého spektra“.

Tento zámer považujem za omyl, ktorý vôbec nerešpektuje charakter diskusného formátu a požiadavku vyváženosti, ktorú programom RTVS ukladá zákon. Z logiky veci vyplýva, že v prípade, ak do diskusného formátu neobsadíme názorovo i hodnotovo odlišných diskutujúcich, podmienka vyváženosti nie je splnená. Naopak, z diskusie nad problémom sa stáva agitácia. Aj v prípade jedného hosťa diskusných formátov platí zásada, že moderátor mu robí adekvátneho názorového oponenta, aby sa verejnoprávne médium vyhlo podozreniu z vysielania programov porušujúcich objektivitu.

Iný protiargument mi napísal do správy jeden z editorov RTVS, ktorý hovorí o dodržaní vyváženosti „v celku“. Že sa takto postupne vystriedajú všetky politické subjekty. Áno, túto podmienku „vyváženosti v celku“ nájdeme aj v zákone, len to môže platiť napríklad pre publicistický cyklus profilov politikov, ktoré by komentovali odborníci a tak by sa v cykle „v celku“ predstavili všetci lídri kandidujúcich politických strán. Len v prípade diskusných formátov ide o omyl a tam musí byť zabezpečená vyváženosť v jadre každej relácie.

Nečakaným ovocím dramaturgického faux paux RTVS však bolo odkrytie dôsledkov trendu, ktorý do mediálneho, ale aj do všetkých oblastí spoločenského života, vnáša fenomén rovnostárstva. Nad objektivitou a vyváženosťou vyhráva snaha vyhovieť všetkým a vo všetkom. Je to ten istý druh rovnostárstva, ktorý prezentuje progresívna ideológia a s ktorou láka voličov strana Progresívne Slovensko vo svojich prioritách v kapitole „Rovnosť je budúcnosť“.

Nájdeme tam všetky radikálne a extrémistické zámery progresívnej ideológie vrátane manželstva pre všetkých, tranzície na princípe sebaurčenia, trestnoprávneho stíhania na základe vzťahovej a sexuálnej orientácie a rodovej identity, etablovanie nábožensky neutrálneho štátu, ktorým strana chce revidovať 28 platných zákonov, v ktorých je zmienka o vzťahu cirkvi a štátu a dôsledne tento princíp uplatňovať vo výchove a vzdelávaní už od predškolského stupňa a naplniť slovenské zákonodarstvo „náboženstvom sekularizmu“ so svojou antimorálkou smerujúcou k anarchii a k novodobej totalite. Totalite rovnosti.

Znamená to, že do zóny verejnej akceptácie sa môže dostať všetko, čo sme si ešte nedávno z hodnotového a morálneho hľadiska nedokázali ani predstaviť. Tak, ako sme si nevedeli predstaviť, že vo verejnoprávnej RTVS budú bez oponenta niekedy diskutovať zástupcovia extrémistických strán.

Toto ovocie rovnostárstva v dramaturgii RTVS zákonite vyvolalo odpor v radoch aktivistov i občanov, ktorí majú či už priamu, alebo prenesenú skúsenosť s holokaustom. Protestom pred obrátenou pyramídou sa snažili zabrániť extrémistickým aktérom diskusie vstupu do budovy, ale najmä dať najavo, že s takýmto programingom RTVS nesúhlasia. A je to prirodzené, pretože spravodlivosť na princípe rovnostárstva, ktoré chce vyhovieť všetkým vo všetkom a na úkor toho chce zlikvidovať všetko, čo hovorí o morálke a hraniciach individuálneho konania v spoločnosti, nemôže byť spravodlivosťou.

Zákony sú predsa odrazom spoločných pravidiel, ktoré zakladajú existenciu spoločenstva a zároveň definujú spoločenské tabu, ktoré škodia spoločnému dobru. A medzi také tabu rozhodne patrí pravicový extrémizmus vo všetkých jeho prejavoch, no rovnako aj ľavicový extrémizmus, medzi ktorý môžeme podľa svojich zámerov rozhodne zaradiť aj progresívnu ideológiu a strany, ktoré ju šíria. Rovnostárstvo, ktoré chce v mene individuálnej svojvoľnosti odstraňovať morálku a hranice konania jednotlivcov v spoločnosti, je vo výsledku to isté, ako protežovať len jeden národ či rasu a v mene toho zlikvidovať ostatné. Jedno je symptomatické pre komunizmus a jeho deriváty a druhé pre fašizmus a nacizmus a jeho klony. Ani jedno, ani druhé do civilizovanej spoločnosti ani právneho štátu nepatrí.

Rovnostárstvo je klamstvo, čo krásne popísal George Orwell vo svojej Farme zvierat, kde sa zvieratá rozhodnú postaviť novú spoločnosť na základe nových „spravodlivých“ pravidiel, no postupne k nim pripisujú výnimky, ktoré „potvrdzujú pravidlo“. No a k heslu „Všetci sú si rovní“ napokon pripíšu „len niektorí sú si rovnejší“. Je to trend, ktorý je pre spoločnosť devastačný, a tak, ako revolúcie požierajú svoje deti, tak sa každý systém, ktorého snahou je stavať spoločenskú dohodu na rovnostárstve, postupne zbavuje tých, ktorí s touto ideou nesúhlasia alebo jej etablovaniu prekážajú. Novodobé dejiny to ukázali jasne na miliónoch obetí fašizmu a komunizmu.

Dramaturgický omyl RTVS, ktorý by sa vo verejnoprávnej inštitúcii už nemal opakovať okrem toho, že pobúril verejnosť naprieč politickými tábormi, zároveň nechtiac poukázal na škodlivosť rovnostárstva, čím poslúžil občanom, ktorí stále nerezignovali na schopnosť rozlišovať medzi zlom a dobrom, medzi totalitnými tendenciami a snahou o spoločné dobro.

Mnohí z tých, ktorí pred obrátenou pyramídou protestovali proti extrémistom, však názorovo stoja na progresívnej strane, respektíve patria k menám, ktoré formujú aj liberálno-progresívny názorový mainstream.

Ťažko povedať, či si po dôsledkoch rovnostárskej dramaturgie RTVS dokážu uvedomiť aj hrozby progresívneho rovnostárstva, ktoré môže byť pre Slovensko násobne hrozivejšie ako diskusia, proti ktorej oprávnene protestovali.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.