V Česku na zmenu pohlavia pocit nestačí
V jej samotnej podstate možno hovoriť o právnom probléme, ktorý spočíva v zmene aplikácie právnych noriem naviazaných na pohlavie osoby. To znamená, že sa na danú osobu odrazu začnú vzťahovať iné pravidlá ako doteraz, a, naopak, tie, ktoré sa na ňu doteraz vzťahovali, sa na ňu vzťahovať prestanú.
Rovnako podstatnou otázkou je to, či takúto zmenu pohlavia možno vykonať iba na základe vyhlásenia osoby. Pretože ak áno, právny systém, ako ho poznáme, prestane dávať zmysel. Pokiaľ si osoba bude môcť meniť pohlavie bez obmedzení, a to či už na biologicky štandardné alebo na akékoľvek iné dotvorené modernými liberálnymi prúdmi, začnú sa objavovať prakticky neriešiteľné situácie, ako napríklad umiestnenie takejto osoby do väzby v prípade trestnej činnosti.
Najvyšší správny súd v Českej republike dal v tomto smere odmietavú odpoveď žene, ktorá si chcela úradne zmeniť pohlavie na mužské bez chirurgickej operácie.
Právna úprava v Českej republike pri zmene pohlavia vyžaduje, aby žiadateľ o zmenu pohlavia podstúpil chirurgický zákrok, pri ktorom by mu bolo preoperované pohlavie na to, o ktoré žiada. To znamená, že ak by sa žena chcela úradne stať mužom, musela by podstúpiť operáciu s dotvorením mužských pohlavných orgánov. V prípade sťažnosti, ktorá skončila pred Najvyšším správnym súdom ČR, takúto operáciu žena odmietla.
Odôvodnila to porušením práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, pretože takouto operáciou by prišla o možnosť reprodukcie. Rovnako podstúpenie operácie označila za formu mučenia nerešpektujúcu súkromný a rodinný život.
Potreba zmeny právnych noriem
Po tom, ako žena odmietla podstúpiť operačný zákrok na zmenu pohlavia, jej matričné úrady odmietli zápis na úradnú zmenu ženského pohlavia na mužské pohlavie. Obrátila sa preto na Najvyšší správny súd ako odvolací orgán, ktorý vo svojom zamietavom stanovisku vysvetlil, že potrebuje viac dôkazov ako len subjektívny pocit osoby, že je iným pohlavím, akým sa narodila.
Okrem toho, že súčasné právne normy Českej republiky neumožňujú takýto postup, súd zásadne do budúcnosti nevylúčil možnosť zmeny pohlavia bez operácie. Odkázal však na presadenie právnych noriem, ktoré budú riešiť túto situáciu komplexne, teda zákonmi, ktoré presadí parlament.

Dotkol sa pritom mnohých neošetrených situácií pri takejto zmene, ako napríklad otázok pohlavia v športe, v systéme sociálneho zabezpečenia, trestného práva či vojenskej povinnosti, s tým, že iba zákonodarca vie prostredníctvom legislatívnych návrhov dostatočne upraviť celú problematiku a jej úskalia. Bez takejto úpravy by dochádzalo k situáciám, že muž odsúdený za znásilnenie o sebe vyhlási, že je žena, a musel by byť umiestnený do ženskej väznice. Ak by muž pri brannej povinnosti vyhlásil, že je žena, vyhol by sa odvodu.
Pri problematike zmiešaných športových disciplín sa stačí pozrieť do USA, kde naprieč štátmi zakazujú účasť mužov v ženských športoch z dôvodu neprekonateľných fyzických výhod. Ako vhodný príklad možno uviesť biologického muža vystupujúceho ako žena menom Lia Thomas, ktorý vyhral mnoho ženských súťaží, a jeho víťazstvá viedli k zákazu účasti biologických mužov v ženských plaveckých športoch.
Toto je pritom len malý výpočet praktických problémov. Nehovorí sa o frekvencii zmeny pohlavia. Čo ak by osoba menila pohlavie každý mesiac aj s vyššie uvedenými právnymi dôsledkami?
Určiť časový rámec zmeny pohlavia, teda že zmena by bola možná napríklad raz za 5 rokov, by znovu narazila na argument, že daná osoba má subjektívny pocit, že je iné pohlavie práve teraz a normy vraj obmedzujú jej práva. To všetko však platí pri mužských a ženských pohlaviach.
Ako laická, tak aj odborná verejnosť sa pritom stretla aj s inými pohlaviami. Ako príklad možno uviesť Leoné Zeegers, osobu s neutrálnym pohlavím, ktorá má v pase namiesto označenia mužského či ženského pohlavia písmeno X. Takéto označenie umožnil ľudom holandský súd v roku 2018, a Holandsko sa stalo krajinou s úradne uznaným tretím pohlavím. Pritom prvou európskou krajinou s viac ako dvoma pohlaviami bolo Nemecko, ktoré už v roku 2013 novelou Občianskeho zákonníka uznalo neurčité (iné) pohlavie v úradných dokumentoch.
V súčasnosti nie sú pravidlá uznávania zmeny pohlavia v Slovenskej republike upravené komplexne, ale postup možno nájsť na stránkach ministerstva zdravotníctva. Proces tranzície možno zjednodušene rozdeliť do niekoľkých krokov. Ide o stanovenie diagnózy lekárom, súhlas dotknutej osoby so začatím terapeutického procesu, hormonálna terapia, operačný zákrok a následne úradné potvrdenie zmeny pohlavia na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby.
Slovenský protiklad
Obdobný príklad ako v Česku sa odohral aj v Slovenskej republike v roku 2019. Biologický muž požiadal matriku vo Zvolene o zmenu pohlavia na ženské. V tom čase nebola požiadavka chirurgickej zmeny pohlavia platná, no napriek tomu pre nepodstúpenie lekárskeho zákroku mu bola žiadosť úradom, ako aj následne súdom zamietnutá. Odvolal sa na Najvyšší správny súd, ktorý ale zrušil prvostupňové rozhodnutie Krajského súdu s tým, že takúto požiadavku zákon nevyžaduje.
Poukázal pritom aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva v takýchto alebo obdobných veciach. Európsky súd pritom vo veci Garcon a Nicot proti Francúzku vyslovil názor, že podmienka podstúpiť sterilizáciu alebo medicínsky zákrok s vysokou pravdepodobnosťou následnej neplodnosti na účel zmeny údaja o pohlaví v rodnom liste je porušením práva na rešpektovanie súkromného života. Týmto rozhodnutím európsky súd povedal, že žena pri zmene pohlavia na mužské nemusí byť anatomicky muž, a naopak. To isté platí aj o hormonálnej liečbe, ak by jej následkom bola neschopnosť plodiť deti. A v konečnom dôsledku skutočne stačí iba subjektívny pocit osoby na zmenu pohlavia bez ďalšieho postupu.

Slovenské súdy pritom vyhoveli európskym štandardom aj v inom prípade, kde išlo o rozpor vnútroštátneho práva s právom Európskej únie. V prípade občana Argentíny Ruiza a Slováka Šanka, ktorí sa zosobášili v Argentíne, slovenské orgány v podobe cudzineckej polície odmietli Ruizovi udeliť trvalý pobyt na základe manželstva. Slovenská republika totiž vo svojej Ústave definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Napriek tomu Krajský súd v Žiline rozhodnutie polície zrušil, a vyslovil diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života s odkazom na európsku judikatúru.
Aj v tomto prípade sa vnútroštátne súdy pridržiavali európskej judikatúry na úkor vnútroštátnej legislatívy. Je pravdou, že Slovensko je povinné rešpektovať rozhodnutia európskych súdov, no je namieste otázka, čo robiť, ak tie nerešpektujú národné záujmy v podobe zákonov, ktoré prešli schválením v národných parlamentoch.
Pretože tu potom dochádza k situácii, kde jeden samosudca, prípadne päť až sedemčlenná skupina sudcov vydá rozhodnutie, ktoré zmení alebo zruší právnu úpravu, s ktorou súhlasili prostredníctvom svojich volených zástupcov milióny ľudí. A bez možnosti podania opravného prostriedku.
To je pritom rovnaká situácia, akú vyčítala Európska Komisia Slovenskej republike vo svojej správe o hodnotení právneho štátu. Kritizovala v súvislosti s ustanovením paragrafu 363 Trestného poriadku skutočnosť, že pri jeho použití generálnym prokurátorom nie je voči tomuto kroku prípustná možnosť podania opravného prostriedku a fakticky jedna osoba rozhoduje za celú sústavu súdov v súdnom konaní.
Pri problematike zmeny pohlavia sa skutočne treba pozerať na jeho komplexnosť. Samotná skutočnosť, že osoba, ktorá sa cíti ako iné pohlavie a odmieta fyziológiu daného pohlavia, by mala byť predmetom ďalšieho skúmania.
Ak nastane celospoločenská zhoda, že je možno meniť realitu na základe subjektívneho pocitu jedinca bez zmeny ďalších objektívnych skutočností, dostaneme sa do špirály neriešiteľných problémov.
Ak pôjde osoba s jednoznačne ženským výzorom po ulici, ale úradne bude muž, a iný muž ju osloví v ženskom rode, pôjde o trestný čin, ako to navrhujú progresívne strany? A ako inak predísť takýmto situáciám bez toho, aby osoby cítiace sa ako opačné pohlavie túto skutočnosť prezentovali aj inak ako svojimi pocitmi....