Upozorňuje na fakt, že títo ľudia sa však nezamýšľajú nad dôsledkami. „Budú pre Slovensko – ak nezačne so zásadnými škrtmi výdavkov – zničujúce,“ varuje analytik a dodáva, že je dôležité, aby vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, pristúpila k cielenému znižovaniu výdavkov. „To okrem iného znamená, že by rozhodne nemala odsúhlasiť žiadnu podobu plošnej dotácie úrokov hypoték,“ prízvukuje.
Expert pre Štandard priblížil, ako konkrétne by tá dotácia mala vyzerať. „Medzi návrhmi zo strany politikov sa okrem iného objavil model bonifikácie úrokových sadzieb, čiže štát by zafinancoval zníženie sadzby každej hypotéky o jeden alebo dva percentuálne body a k tomu by banka povinne zafinancovala ďalšie percento,“ hovorí analytik. To znamená, že napríklad sadzba 4,5 percenta pri refixácii by sa znížila na 2,5 percenta (pri bonifikácii 1+1), respektíve na 1,5 percenta (pri bonifikácii 2+1). Malo by ísť o plošný princíp pre každého dlžníka s hypotékou pri refixácii, respektíve s prípadnými obmedzeniami napríklad v podobe výšky príjmu.
Inšpiráciu dotovania hľadali v minulosti
Nejde pritom o nejakú novinku. Do roku 2018 fungoval štátny príspevok pre mladých vo forme zvýhodnenej úrokovej sadzby vo výške troch percent (dve poskytoval štát a jedno banka). „Od 1. januára 2018 Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaviedlo namiesto zvýhodnenej úrokovej sadzby takzvaný daňový bonus na zaplatené úroky ako odpočítateľnú položku od daňovej povinnosti v daňovom priznaní,“ informuje portál Slovensko.sk. Na poskytnutie tohto príspevku však žiadatelia museli spĺňať viacero podmienok súčasne. Nešlo len o vekovú hranicu, ktorá musela byť v rozmedzí od 18 do 35 rokov, ale najmä o výšku ich príjmov. Pokiaľ bola príjmová hranica prekročená, nárok na tento benefit totiž klientom nevznikol. A nešlo o zvýhodnenie na neurčitý čas, nižšej splátke sa rodiny mohli tešiť počas piatich rokov.
Podobná bonifikácia hypoték fungovala podľa Búlika na Slovensku od roku 1999. „Štát sa vtedy snažil pomôcť rozbehu hypotekárneho financovania, ktoré bolo pre vysoké úroky drvivej väčšine obyvateľstva nedostupné,“ dodáva s informáciou, že bežné úroky hypoték sa pred začiatkom druhého milénia pohybovali okolo 13 až 14 percent a štátny príspevok ich znižoval zhruba na sedem až osem percent. Ale poklesom sadzieb sa hypotéky stávali čoraz dostupnejšie a bonifikácia klesala zo 6 percentuálnych bodov v roku 1999 na nulu v roku 2005. „Neskôr sa plošná podpora zmenila na podporu mladých ľudí do 35 rokov s príjmom do 1,3-násobku priemernej mzdy, pri ktorej štát dotoval zníženie úroku o 1,5 percentuálneho bodu a banky znižovali úrok maximálne o ďalší jeden percentuálny bod,“ spomína.
Odklad splátok nepotreboval každý
Aktuálne nie je podľa bankárov situácia na trhu porovnateľná s tým, čo sa dialo po vypuknutí koronakrízy, keď sa dlžníkom umožnil odklad splátok plošne. A podľa prezidenta Slovenskej bankovej asociácie Petra Krutila, väčšina ľudí, ktorá ho využila, to vôbec robiť nemusela. Rozhodli sa tak len pre obavy z budúcnosti, no do situácie, že by splácať splátku nedokázali, by sa nedostali. V konečnom dôsledku si tým úver predĺžili.
Výška úrokových sadzieb na hypotékach sa po refixáciách pohybuje okolo piatich percent. Aj na porovnaní úrokových sadzieb s obdobím pred 24 rokmi sa teda dá vidieť, že je na tom súčasný trh inak. Zvýšenie úrokovej sadzby zo strany Európskej centrálnej banky sa síce na jeseň očakáva, to však úrokové sadzby nevystrelí tak markantne. Keď už v tejto chvíli niektoré bankové domy zdražili hypotéky a zazmluvňujú 5-percentnú sadzbu, očakávať sa dá, že by stúpla ešte o nejaké desatinné miesta, nie na 13 či 14 percent, ako to bolo v minulosti. Je preto nevyhnutné v blízkej budúcnosti nájsť odpoveď na otázku, ak katastrofa nehrozí, či máme zo spoločnej pokladnice pomáhať všetkým.
Vzhľadom na obrovský deficit štátneho rozpočtu a eminentnú potrebu šetrenia si podľa analytika Slovensko podobný krok vôbec nemôže dovoliť. „Na plošné dotovanie úrokov hypoték pritom nie je vôbec žiadny dôvod, keďže podľa detailných dát Národnej banky Slovenska bude mať reálne problémy so splácaním len jedno percento dlžníkov, ktorým nárast splátky zoberie z príjmu viac ako 20 percent,“ uzatvára Búlik a dodáva, že by to bolo neúmerne drahé riešenie, ktoré pomôže okrem malého počtu problematických prípadov aj drvivej väčšine, ktorá to vôbec nepotrebuje.
