Väčšina Slovákov si dotovanie hypotéky želá. Analytik predstavil model, ako by to mohlo vyzerať

A nielen ony. Pridal sa k nim aj regulátor, a tak predložili konkrétne čísla a odpovedali aj na otázku, prečo na plošnú pomoc dôvod nevidia. To je pravdepodobne aj za ich následným rozhodnutím, že sa s politikmi nestretnú, na ktoré sa Kollár v stredu posťažoval. „Mohli sme spolu vytvoriť riešenie, ktoré by bolo v záujme ľudí aj bánk,“ skonštatoval.

Kým jedna strana je teda presvedčená, že pomoc má byť poskytnutá len v konkrétnych prípadoch a ľuďom, ktorí majú viac možností, ako postupovať v situácii, že by mali so splácaním úverov problém, druhá to vidí inak. Podľa prieskumu agentúry AKO, ktorý sa uskutočnil od 7. do 14. augusta, si totiž väčšina Slovákov dotáciu hypoték želá. Konkrétnejšie ide o 57 percent respondentov. A len niečo vyše 36 percent ľudí s ňou nesúhlasí, pričom zvyšní sa vyjadriť nevedeli. „Tí, ktorí si myslia, že vláda by mala priniesť podporu hypoték, sú mierne nadpriemerne ženy a ľudia bez vysokoškolského vzdelania,“ vyplýva z prieskumu a v rámci volebných preferencií to boli mierne nadpriemerne voliči strán Smer-SD, Sme rodina, SNS a Republika.

Benefitov nikdy nie je dosť

Odmietnutie diskusie zo strany bánk Kollárovi prekáža. Pripomenul aj znovuzavedenie bankového odvodu, o ktorom otvorene hovoria práve politické subjekty, ktoré majú podľa neho našliapnuté na výhru vo voľbách. Otázka, či sa teda bude, alebo nebude plošne pomáhať, stále ostáva nezodpovedaná. Už teraz je však jasné , že lacné by to nebolo. „Je logické, že časť ľudí, ktorí očakávajú, že štát sa o nich vždy postará, sa prikláňa k dotovaniu hypoték podobne, ako im vyhovuje čo najvyššie zvýšenie prídavkov, príplatkov za prácu v noci či cez víkendy, daňového bonusu, dôchodkov a všetkého, čo im prinesie viac peňazí,“ vysvetľuje pre Štandard situáciu analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.