Tohtotýždňový samit štátov BRICS to ukázal úplne jasne. V čom bude spočívať to nové ekonomické usporiadanie? V tom, že v čase studenej vojny na Západe bolo dobre a na Východe biedne. V budúcich obdobiach bude, naopak, na Západe neslávne a nositeľom ekonomického pokroku budú krajiny BRICS. Kto teda dnes uvažuje o globálnejších investíciách, prípadne o presídlení časti či všetkých svojich aktivít do zahraničia, mal by to mať na pamäti.
Ale poďme sa na vec pozrieť podrobnejšie. Predtým úspešný Západ sa začal utápať v bahne silnejúcich štátnych intervencií, ktoré ničia efektivitu ekonomík a spôsobujú ich zaostávanie. Pritom však stále na Západe trvá historicky daný pocit ekonomickej nadradenosti, ktorý ústi napríklad v nerozumné zahrávanie sa s clami a ďalšími bariérami voči rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré však majú minimálny dosah na tieto krajiny a, naopak, viac postihujú práve Západ. (Mimochodom, analogicky protiruské sankcie mali tvrdší ekonomický vplyv na Európu ako na samotné Rusko.) Západ sa tak pre neustále silnejúcu tlač peňazí a silnejúce zásahy štátov do ekonomík čoraz viac utápa v ekonomických problémoch, ktoré nielenže neslabnú, ale, naopak, hlavný náraz je zrejme stále ešte pred nami.
Posledným varovaním, že náraz sa možno zase o niečo priblížil, bolo pondelkové rozhodnutie ratingovej agentúry S&P Global znížiť úverové ratingy a zhoršiť výhľad niekoľkých amerických bánk. S&P varovala, že slabšia ziskovosť pravdepodobne „otestuje úverovú silu sektora“.
Ako tomu rozumieť? Tak, že prudký nárast amerických úrokových sadzieb zhoršuje likviditu mnohých amerických bánk. Vysoké výnosy v konkurenčných úložkách peňazí, napríklad v dlhopisoch, vedú firmy aj domácnosti k výberom vkladov a k presunu peňazí do týchto alternatívnych úložiek.
Len za posledných päť štvrťrokov došlo k prepadu neúročených vkladov v amerických bankách o 23 percent. Bankám potom v systéme frakčných rezerv chýbajú peniaze a snažia sa ich získať tak, že predávajú nakúpené cenné papiere. Lenže ceny cenných papierov padajú, takže dokonca aj týmto spôsobom banky zoženú menej peňazí, než potrebujú. A každý ďalší výber vkladov je potom viac a viac na hrane, pretože finančné inštitúcie to nemajú z čoho vyplatiť.
Ak Amerika zápasí o stav svojich bánk (a centrálna banka Fed sa, nepochopiteľne, robí, ako by to nevidela a ako by problém neexistoval), potom Európa zase bojuje o stav svojho priemyslu (a poťažmo aj bánk). Predovšetkým podnikateľská nálada v eurozóne sa neustále a celkom svižným tempom zhoršuje.
Súhrnný index PMI sa v auguste prepadol na 47 bodov, najslabšiu úroveň od novembra 2020, keď sme boli uprostred lockdownov. Hlavnou brzdou európskej ekonomiky zostáva predovšetkým spracovateľský priemysel. A ľudia nechcú utrácať a cítia vysokú mieru neistoty. V takom rozpoložení stačí malá iskra, aby situácia eskalovala a aby sa súdržnosť medzi európskymi krajinami úplne rozpadla.
Naproti tomu súdržnosť medzi krajinami zoskupenia BRICS stále silnie. Majú totiž spoločný cieľ - vyradiť Západ a najmä dolár z dominantnej roly v zahraničnom obchode. Lídri krajín BRICS sa na samite v Johannesburgu tento týždeň rozhodli pozvať do zoskupenia šesť ďalších štátov: Irán, Saudskú Arábiu, Argentínu, Egypt, Etiópiu a Spojené arabské emiráty. Pritom o členstvo v BRICS má podľa juhoafrických úradov údajne záujem zhruba 40 krajín sveta, 22 z nich už o prijatie formálne požiadalo. Blok teda silnie a silnieť bude a má spoločný cieľ: Prejsť v zahraničnom obchode na inú zúčtovaciu jednotku ako dolár.
Aj krajiny BRICS majú svoje problémy, napríklad Čína má aktuálne ohromné problémy s realitným sektorom. Ale tie sa nezdajú také hlboké ako existujúce nerovnováhy v USA a Európe. Súčasne BRICS neustále tvrdí, že chce vytvoriť spoločnú zúčtovaciu menu krytú zlatom. Ťažko však overiť, nakoľko ide o reálne plány a nakoľko len o marketing. Ak by sa štátom BRICS podarilo tomuto plánu čo i len priblížiť, mohlo by to ekonomický rozmach tohto zoskupenia ešte akcelerovať.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.