Nová studená frontová línia

Tohtotýždňový samit štátov BRICS to ukázal úplne jasne. V čom bude spočívať to nové ekonomické usporiadanie? V tom, že v čase studenej vojny na Západe bolo dobre a na Východe biedne. V budúcich obdobiach bude, naopak, na Západe neslávne a nositeľom ekonomického pokroku budú krajiny BRICS. Kto teda dnes uvažuje o globálnejších investíciách, prípadne o presídlení časti či všetkých svojich aktivít do zahraničia, mal by to mať na pamäti.

Ale poďme sa na vec pozrieť podrobnejšie. Predtým úspešný Západ sa začal utápať v bahne silnejúcich štátnych intervencií, ktoré ničia efektivitu ekonomík a spôsobujú ich zaostávanie. Pritom však stále na Západe trvá historicky daný pocit ekonomickej nadradenosti, ktorý ústi napríklad v nerozumné zahrávanie sa s clami a ďalšími bariérami voči rozvíjajúcim sa krajinám, ktoré však majú minimálny dosah na tieto krajiny a, naopak, viac postihujú práve Západ. (Mimochodom, analogicky protiruské sankcie mali tvrdší ekonomický vplyv na Európu ako na samotné Rusko.) Západ sa tak pre neustále silnejúcu tlač peňazí a silnejúce zásahy štátov do ekonomík čoraz viac utápa v ekonomických problémoch, ktoré nielenže neslabnú, ale, naopak, hlavný náraz je zrejme stále ešte pred nami.

Posledným varovaním, že náraz sa možno zase o niečo priblížil, bolo pondelkové rozhodnutie ratingovej agentúry S&P Global znížiť úverové ratingy a zhoršiť výhľad niekoľkých amerických bánk. S&P varovala, že slabšia ziskovosť pravdepodobne „otestuje úverovú silu sektora“.

Ako tomu rozumieť? Tak, že prudký nárast amerických úrokových sadzieb zhoršuje likviditu mnohých amerických bánk. Vysoké výnosy v konkurenčných úložkách peňazí, napríklad v dlhopisoch, vedú firmy aj domácnosti k výberom vkladov a k presunu peňazí do týchto alternatívnych úložiek.