Pri súčasnom klesajúcom počte duchovných povolaní je nedávna správa z cisterciátskeho kláštora v rakúskom v Heiligenkreuze vskutku pozitívna. V predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie tam do noviciátu vstúpilo sedem mladých mužov, začali ročné obdobie lepšieho spoznávania tamojšieho spoločenstva i skúmania vlastného povolania.
Na začiatku novej etapy si obliekli mníšske rúchu a prijali mená, ktoré do momentu ich verejného vyhlásenia poznal len kadidát a opát. Aktuálny prírastok nie je osamelou lastovičkou, ale súčasťou celého kŕdľa, ktoré svedčí o netradičnom „lete“ tohto tradičného cisterciánskeho kláštora.
Je všeobecne známe, že Cisterciáni sú vlastne reformovaný Benediktíni, ktorí sa v 11. storočí rozhodli pre návrat k autentickému zachovávaniu regule zakladateľa západného mníšskeho života svätého Benedikta. Svätý Róbert z Molesme založil spolu s dvadsiatkou mníchov prvý kláštor v Cîteaux (latinsky Cistercium), ktorý rádu prepožičal meno. Okrem toho sa najmä vo Francúzku zaužíval názov Bernardíni, ktorý odkazuje na svätého opáta Bernarda z Clairvaux považovaného pre svoj prínos za duchovného otca rehole.