Zatvorené kostoly a tri návrhy pre vládu

Ústava SR v čl. 24 potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo, ktorého uplatňovanie má aj verejný a kolektívny rozmer a pokrýva štyri oblasti: bohoslužby, náboženské úkony, zachovávanie obradov a vyučovanie.

Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy. Výkon týchto práv možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a iných slobôd.

Rozpor nielen s domácim právom

Podobne, pre Slovensko záväzný a vymožiteľný Európsky dohovor o ľudských právach, rozpracovaný aj judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva, v čl. 9 garantuje tiež kolektívnu a verejnú formu realizácie náboženskej slobody.

Toto právo nemožno zo strany štátu zrušiť ani de iure, ani de facto. To platí aj pre tzv. čierne pásmo covid automatu. Akékoľvek obmedzenia, ktoré sú „nevyhnutné v záujme ochrany zdravia“, musia spĺňať kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti.

 Podnet na Európsky súd

Spolu s mnohými občanmi SR považujem zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva. Znenie §4 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nespĺňa ani jedno z troch uvedených nevyhnutných kritérií súladu s Európskym dohovorom. Preto sa obraciam na vládu so žiadosťou, aby tento problém bezodkladne riešila ústavne súladným spôsobom.

Súc presvedčený o oprávnenosti tohto postoja a vzhľadom na naliehavosť situácie, podal som v tejto veci vo februári podnet ESĽP v Štrasburgu a tiež generálnemu prokurátorovi SR so žiadosťou, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR. Zároveň som sa však obrátil listom na vládu SR s návrhom na potrebné zmeny predpisov čo najskôr.

Otázka nestojí tak, či uprednostníme slobodu alebo poriadok v záujme zdravia. Ak zachováme potrebný poriadok, ten nám bude slúžiť a našu slobodu to posilní. Ústava a platné medzinárodné právo sú však v tomto zmysle v jadre tohto poriadku. A tento poriadok kladie oblasť náboženskej slobody medzi základné práva a potreby človeka. Okrem toho chcem však upozorniť na ďalšie súvislosti duchovného života dôležité pre zdravý vývoj, obnovu a rozvoj nášho národa a spoločnosti.

V porovnaní so susedmi sme unikát

Po prvé, duševné zdravie je základnou súčasťou fyzického a celkového zdravia človeka. Škodí spoločnosti, kto siaha na jej duchovný život a poškodzuje jej duševné zdravie. Bez rešpektovania duše človeka a jeho celistvej dôstojnosti sa život mení na obyčajné vecné zabezpečenie a administratívnu správu rôznych záležitostí. Po stáročia sú v centre našich miest a obcí chrámy, ktoré sú strediskami duchovného života. Nie náhodou sa naša ústavnosť a štátnosť spája s „cyrilometodským duchovným dedičstvom“.

Po druhé, pri podobnej pandemickej situácii nie sú v žiadnom susednom štáte uplatňované také striktné opatrenia vo forme zatvorených kostolov ako na Slovensku. Štátna moc v našom okolí býva v konštruktívnom dialógu a v potrebnej súčinnosti s predstaviteľmi duchovného života, takže nie sú potrebné ani apely a listy zo strany biskupov, tak ako u nás. Demokratické vlády rešpektujú konštitučnú autonómiu cirkví a náboženských spoločností, pričom potrebné opatrenia sú prijímané v dialógu a v spolupráci s nimi.

Súčasný kritický vývoj z hľadiska počtov mŕtvych a hospitalizovaných na Slovensku sa zlepší len rozumnou zmenou opatrení, ktoré budú v súlade s Ústavou SR a budú dôsledne dodržiavané. Zároveň je nevyhnutné uplatňovať účinnú zdravotnú terapiu pri liečbe pacientov, ale aj overené postupy v rámci prevencie šírenia choroby, zvlášť urýchlenej vakcinácie.

Tri návrhy na nápravu

V zhode s mnohými spoluobčanmi preto žiadam vládu o bezodkladné prijatie rozhodnutí, ktoré povedú k zmene §4 a ďalších ustanovení Vyhlášky ÚVZ (tzv. covid automat) tak,

1) aby bolo rešpektované základné právo občanov na uplatňovanie slobody náboženského vyznania alebo viery a ich prejavenie v spoločenstve a verejne, ako to garantuje čl. 24 Ústavy SR a čl. 9 Európskeho dohovoru a aby prijaté obmedzenia s cieľom ochrany zdravia nespochybniteľne spĺňali kritériá zákonnosti, legitimity a primeranosti. Ústavný zákon 227/2002 Z. z. o núdzovom stave neumožňuje vláde prijať zákaz verejných bohoslužieb.

Rozumným a lepším východiskom z neústavného stavu a spravodlivým riešením v súlade s právom môže byť prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločností na základe dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.

Ako adekvátny model pre „duchovnú výživu“ môžu poslúžiť opatrenia platné pre dostupnosť „fyzickej výživy“ (potravín), drogérie a základných potrieb obyvateľov, ktoré stanovuje Vyhláška ÚVZ (limit počtu osôb podľa plochy chrámu), v kombinácii s dodržiavaním základných protiepidemických pravidiel. Primerané a logické je umožniť účasť na bohoslužbách pre ľudí s negatívnym testom a hlavne pre rastúci počet zaočkovaných (k 7. marcu vyše 338-tisíc).

2) Vláda a ÚVZ by nemali ďalšie prijímané opatrenia pre oblasť verejného náboženského a duchovného života spájať s opatreniami „športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy“. Táto oblasť sa má riešiť samostatne, priamo a jednoznačne.

Zároveň je potrebné pri ďalšom pokračovaní protiepidemických obmedzení podporiť samostatné, špecifické a primerané podmienky pre udržanie živej kultúry a športovej činnosti. Kultúra ako tvorivý sektor si zaslúži citlivé opatrenia, podobne ako ekonomika, ktorú vnímame ako zásadnú pre vitalitu spoločnosti. Povedané hanusovsky, človek a kultúra sú dve tváre tej istej reality.

Európa je z hľadiska histórie a súčasnosti svetovou veľmocou v kultúre a športe, lebo im poskytovala osobitný význam, podporu a priestor. Kultúra a vzdelanie najviac ovplyvnili dejiny Európy. Slovensko by malo byť v centre takéhoto chápania a vývoja nielen zemepisne, ale hlavne mentálne a prakticky. Primerané opatrenia a fungovanie nemateriálnej sféry života človeka a spoločnosti, vrátane vzdelania, kultúry a športu, sa nám vrátia v zdraví a celkovej zrelosti našich obyvateľov, zvlášť mladých.

3) Podľa čl. 40 Ústavy SR “Každý má právo na ochranu zdravia.” Pri pandémii ide nielen o ochranu zdravia, ale aj životov vo veľkom rozsahu. Bez účinnej prevencie a v jej rámci dostupnej a bezpečnej vakcinácie, bude štát opakovane zlyhávať z hľadiska tejto zodpovednosti.

Vakcíny si vieme vyrábať sami

Očkovanie patrí medzi najefektívnejšie preventívne opatrenia. Problémy s nedostatkom vakcín by do budúcnosti v podstatnej miere vyriešila výroba pandemickej vakcíny na Slovensku, ktorá ju zabezpečí včas a v potrebnom množstve.

Keďže SR má výrobné skúsenosti a kapacity, treba prikročiť k strategickej štátnej investícii, vyčleniť z eurofondov potrebné prostriedky (odhadom max. 35 mil. €) a bezodkladne začať vo vhodnej lokalite výstavbu takejto výrobnej haly s vakcinačnou technológiou s kapacitou 5 miliónov vakcín vyrobených v priebehu pol roka. Pre iniciáciu tohto zámeru a jeho dynamický rozbeh by ministerstvo zdravotníctva alebo Správa štátnych hmotných rezerv SR mali využiť súčasné podmienky núdzového stavu.

Pandémia, ktorá nás ohrozuje, je rozsiahla a nebezpečná, ale nie je ani prvou ani poslednou krízou, ktorou ľudstvo a Slovensko prechádza. Východiskom z každej krízy je zdravý rozum a živé svedomie. Teda konštruktívna a účinná politika, ktorá je založená na racionálnych, odborne podložených, logických opatreniach, a na zodpovednom konaní voči všetkým občanom, najstarším i najmladším, chorým aj zdravým, v súlade s Ústavou SR.

List s uvedenými návrhmi bol 1. marca 2021 zaslaný premiérovi a všetkým členom vlády, tiež prezidentke SR a predsedovi NR SR. Jeho plné znenie spolu s hlavnými právnymi argumentmi podnetu pre ESĽP je dostupné na tejto adrese.