Prorodinná politika je obľúbeným zaklínadlom nielen slovenských politikov. Nárast alebo aspoň udržanie populácie je verejnou politikou určite už od čias Babylonu. Zároveň je politikou, ktorú nikto nevie realizovať úspešne.
Úhrnná plodnosť je vo väčšine vyspelých štátov hlboko pod úrovňou 2,1 dieťaťa na ženu, ktorá znamená udržanie veľkosti populácie v čase. Na Slovensku – posiatom dávkami – dosahuje plodnosť 1,6 dieťaťa. V katolíckom Poľsku je dokonca len 1,3. Superbohaté Švajčiarsko má 1,5 dieťaťa. USA boli dlho výnimkou vyspelého sveta, no za posledných 15 rokov klesli z 2,1 na 1,7 dieťaťa.
Na dátach vidíme, že existuje vzťah medzi bohatnutím a počtom detí. Ten vzťah je však presne opačný, ako sa väčšinou vo verejnej debate vykresľuje: rast bohatstva v skutočnosti znamená menej detí. Ekonómia to vysvetľuje klesajúcou úlohou dieťaťa ako pracovnej sily (čo je napríklad v Afrike a časti Ázie stále dôležité), možnosťami dôchodkového sporenia v kapitále, a nie v deťoch, a v neposlednom rade substitučným efektom.