Vývoz do USA klesol medziročne o vyše 23 percent a do EÚ takmer o 21 percent. No výrazné poklesy nastali aj voči členom združenia ASEAN a aj voči partnerom v rámci „Belt and road“ iniciatívy. Zaznievajú pritom otázky, či ešte aj tieto čísla miestne úrady neprikrášľujú. Údaje od kontajnerových prepravcov a zrkadlové čísla od obchodných partnerov totiž neraz vyzerajú ešte horšie. Uniknutý dokument čínskych colníkov údajne ukazuje, že viaceré provincie nafukujú čísla exportov, aby následne dostali vyššie dotácie od centrálnej vlády.
S kým najviac obchoduje Čína? Aj v roku 2022 boli najväčším priamym príjemcom čínskeho tovaru USA s podielom 17 percent. Druhý je Hong Kong s podielom 8,5 percenta. Asi sa teraz čudujete – veď Hong Kong je čínsky. Je však špeciálnou zónou s vlastným systémom a vlastným trhom (dokonca má s pevninskou Čínou dohodu o voľnom obchode). Väčšina tovaru, samozrejme, nekončí v tejto destinácii, ale pokračuje ďalej do sveta.
Ďalšie priečky patria ázijským štátom – tretie je Japonsko (4,9 percenta), nasleduje Kórea (4,6 percenta), Vietnam (4,2 percenta) a India (3,4 percenta). Najväčšími európskymi importérmi čínskych tovarov sú s podielom niečo nad 3 percentami Holandsko a Nemecko.
V prípade importov vyzerá zoznam inak. V prvej trojke sú v tesnom slede s podielom 7 až 8 percent Kórea, Japonsko a USA. Podiel 4 až 6 percent na dovozoch dosahujú aj Austrália, Rusko, Nemecko, Malajzia a Brazília.
Za poslednú dekádu je očividný najmä pokles exportov do USA. Ešte v roku 2013 tvorili čínske produkty 70 percent všetkých ázijských priemyselných produktov importovaných do USA. Dnes je to už len polovica. Svoj podiel tlačia hore „alternatívni“ partneri , najmä Vietnam.
Tento trend akcelerovali Trumpove obchodné vojny, ktoré po roku 2018 viedli k zavedeniu vzájomných ciel. Po rozšírení vojny na Ukrajine výrazne zhustli volania v Spojených štátoch, ako aj v EÚ po väčšej nezávislosti niektorých odvetví od importov z „problematických“ štátov. Najmä USA citlivo vnímajú riziko kolapsu obchodu v prípade, ak by sa Čína pokúsila obsadiť Taiwan. Svoj zárez má aj covidová politika a demografická kríza.
Po jednoduchom pohľade na obchodné štatistiky to vyzerá, že cieľ viac diverzifikovať obchodných partnerov sa Západu a najmä USA darí napĺňať. No skutočný rozmer zmeny je otázny. Ako naznačuje vysoký podiel Hong Kongu, ale aj argumenty expertov, časť čínskeho tovaru putuje okľukou cez tretie štáty.
No nedávny výskum na globálnych obchodných dátach ukazuje, že viaceré z týchto „tretích“ krajín začali vypĺňať dieru po Číne vlastnou produkciou. Ide najmä o Vietnam, Thajsko, Kóreu a Mexiko. Južný sused USA dokonca za prvé štyri mesiace roku 2023 nahradil Čínu na pozícii najväčšieho importéra do USA. Treba však spomenúť, že tento export často vzniká priamo pomocou čínskeho kapitálu. Toho len do Mexika prišlo za ostatných pár rokov niekoľko miliárd dolárov.
Od roku 2018 sme svedkami značných posunov v tokoch svetového obchodu, ktoré sa ešte ani zďaleka nekončia. Čína postupne stráca pozíciu svetového megavýrobcu všetkého. Túto stratu sa snaží suplovať pozíciou svetového investora. No môže už byť neskoro.
