Jedným z boľavo viditeľných príznakov sú technológie. Prejdime si zopár štatistík. Výdavky na vedu a výskum sú v USA takmer o 80 percent vyššie ako v Únii. Zhruba od roku 2014 sú vyššie aj v Číne. A rozdiel narastá.

Problém je spojený aj s univerzitami. Ak sa pozrieme na podiel jednotlivých regiónov v 100 univerzitách s najväčším počtom top 5 percent citovaných výstupov, Európa drží krok len v biomedicíne a zdravotných vedách. Tam je podiel európskych univerzít 35 percent, USA 44 percent a čínskych len šesť percent.

No v prípade matematiky a IT to vyzerá úplne inak. Čína má podiel 45 percent, USA 26 percent a Európa len 17 percent v najviac produkujúcich univerzitách. Takmer identická situácia je v prípade zamerania na fyziku a strojárstvo, kde čínske univerzity opäť dominujú so 42 percentami bezpečne pred americkými (28 percent) a až z veľkej diaľky ich stíhajú európske vzdelávacie inštitúcie (16 percent).

Posuňme sa k špecifickej oblasti výskumu: umelej inteligencii. Zo 100 najcitovanejších vedeckých publikácií o AI v roku 2022 bolo 68 amerických a 27 čínskych. Na treťom mieste sa umiestnilo Spojené kráľovstvo so 16 publikáciami a až za ním prvý člen EÚ Holandsko s piatimi zárezmi (niektoré sú medzinárodné, preto súčet presahuje 100). Mimochodom, ak sa pozrieme na autorov hlavných AI modelov využívaných vo výskume – Google, Microsoft, Meta, Stanford, Amazon, OpenAI –, koľko ich pochádza z Európy? 

Technológie potrebujú kapitál na uvedenie do života. V Európe ho však nájdu len veľmi ťažko. Venture capital investície v troch hlavných európskych štátoch (Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, v ostatných sú zlomkové) sú nižšie ako v Číne, o obrovskom náskoku USA nehovoriac.

Niekto s tými technológiami musí pracovať. Pri ukazovateli atraktívnosti pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu svieti Európe stále nádej. Jeden členský štát Únie (Švédsko) a ďalšie dva európske (Švajčiarsko a Británia) sú podľa OECD atraktívnejšie ako USA.

Podobne vyzerá rebríček atraktívnosti aj pre podnikateľov (nejde však len o technologických biznismenov). V prípade atraktívnosti pre vysokoškolských študentov však už USA vedú.

Európa má ešte stále aj svoje výhody – kvalitné životné prostredie, nízku kriminalitu či (nateraz) solídne zdravotníctvo. No z pohľadu technológií sa postupne meníme na skanzen. Bohužiaľ, zatiaľ jedinou reakciou je ešte viac regulácií pre technologické firmy a plejáda dotačných programov. Tie však podnikateľov vedú skôr k naháňaniu papierov než k naháňaniu nových produktov.