Pred piatimi-šiestimi rokmi by to bola správa dňa, o ničom inom by sa nehovorilo. Keď teraz Andrej Babiš predal Synthesiu a do balíčka s chemickou továrňou pribalil okrem iného aj vydavateľstvo Mafra (MF Dnes, iDnes, Lidové noviny, na Slovensku Hospodárske noviny), bola správa počas dňa postupne vytláčaná inými, rovnako dôležitými. A ten nedostatok vzrušenia podľa všetkého nie je daný tým, že by Babiš už nechcel robiť politiku a mohli sme ho zaradiť medzi normálnych smrteľníkov smerujúcich na odpočinok.
Najprv treba konštatovať, že Babiš na investíciu do médií, oblasti, ktorá už v momente jeho vstupu pred desiatimi rokmi bola považovaná za umierajúcu, podľa všetkého neprekonal. Ak je pravda, že mu nadobúdateľ balíčka Karel Pražák (Spolchémia) zaplatil viac ako desať miliárd korún, potom aj keby sme odpočítali infláciu a hodnotu Synthesie, a k tomu tie zhruba 3 až 4 miliardy zaplatené za Mafru v roku 2013, stále sa Babiš s touto transakciou neocitá v mínuse, skôr naopak.
Pražákovi nešlo o Mafru, ale o Synthesii, musel však kupovať v balíčku. Mafra teda môže zostať pri ňom, ale aj putovať ďalej. Špekuluje sa, že ju Pražák nakoniec prepredá buď Pavlovi Tykačovi, alebo Jaroslavovi Strnadovi, ktorí, hlavne Tykač, o Mafru už predtým prejavovali záujem. Tykač sa nejaký čas už aj verejne definuje ako konzervatívec, čo by sa do nejakej miery odrazilo aj v Mafre. Ale práve tu je otázka, do akej miery sa dnes, keď každý mladší ročník v médiách je celkovo progresivistickejší a hlavne ideovo jednoliatejší a nie je kde inak brať, sa názory majiteľa, prípadne jeho šéfredaktorov, do veľkého média ešte môžu nejako permanentne premietať.