Ktorý štátnický prejav bol v dejinách najrýchlejšie zdiskreditovaný? Chamberlainov „mier pre našu dobu“, reč, ktorou 30. septembra 1938 oznámil prijatie Mníchovskej dohody? Ak by sme sa pozerali z väčšieho dejinného odstupu, pre ktorý pár desiatok rokov nie je dlhá doba, mohol by mu konkurovať prejav, ktorým Bill Clinton v roku 2000 presviedčal Kongres, aby podporil vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie. Tento krok, ktorý znamenal, že čínsky tovar bude mať ľahší prístup na západné trhy a krajina draka zároveň umožní členským krajinám prístup na svoj trh, americký prezident odporučil notorickým sloganom „win-win“.„Naše firmy budú mať po prvýkrát možnosť predávať a distribuovať v Číne produkty vyrobené americkými robotníkmi v USA a nebudú nútené presúvať výrobu do Číny, predávať prostredníctvom čínskej vlády ani dávať k dispozícii cenné technológie – prvýkrát. Budeme môcť exportovať výrobky bez toho, aby sme exportovali pracovné miesta,“ povedal vtedy Clinton.
Podobne optimistický bol aj v politickom smere. V jeho prejave nechýbala ani ďalšia typická rétorická figúra tej doby, odmietnutie falošných dilem. „Domnievam sa, že voľba medzi ekonomickými právami a ľudskými právami, medzi ekonomickou bezpečnosťou a národnou bezpečnosťou je falošná,“ vyhlásil.
Čína sa bude vyvíjať správnym smerom, pretože „čím viac bude liberalizovať svoje hospodárstvo, tým viac bude liberalizovať potenciál svojich ľudí. A keď majú ľudia možnosť nielen snívať, ale aj svoje sny uskutočňovať, budú sa domáhať väčšieho práva do vecí hovoriť“.