Martin Weiss

Podobne optimistický bol aj v politickom smere. V jeho prejave nechýbala ani ďalšia typická rétorická figúra tej doby, odmietnutie falošných dilem. „Domnievam sa, že voľba medzi ekonomickými právami a ľudskými právami, medzi ekonomickou bezpečnosťou a národnou bezpečnosťou je falošná,“ vyhlásil.

Čína sa bude vyvíjať správnym smerom, pretože „čím viac bude liberalizovať svoje hospodárstvo, tým viac bude liberalizovať potenciál svojich ľudí. A keď majú ľudia možnosť nielen snívať, ale aj svoje sny uskutočňovať, budú sa domáhať väčšieho práva do vecí hovoriť“.

Okrem automatického pôsobenia ekonomického liberalizmu tu bolo aj automatické pôsobenie informačných technológií. „Nedá sa poprieť, že sa Čína pokúša obmedzovať internet,“ povedal Clinton. „Veľa šťastia! To je ako pokúšať sa hádzať želé na stenu.“ A ako zaznamenávajú správy aj oficiálny prepis, poslucháči na Johns Hopkins University School of International Studies sa smiali.

Dnes by sa už tomu nesmiali. Oveľa skôr by sa smiali, avšak s príchuťou horkosti, iným pasážam Clintonovho prejavu, ktoré neboli mienené na pobavenie. Napríklad keď hovoril o tom, že USA budú môcť konečne do Číny vyvážať elektroniku. Alebo keď citoval hongkonského politického aktivistu Martina Leeho, ktorý usudzoval, že hongkonská skúsenosť potvrdzuje, že vstup do WTO bude dobrý na rozvoj demokracie v Číne (Lee bol v roku 2021 odsúdený na podmienečný trest a stiahol sa z verejného života).