Keď prezidentkina takzvaná vláda odborníkov pred pol rokom nastupovala, v mnohých médiách bola vítaná predpokladom, že upokojí situáciu a odborne, čiže správne, vyrieši aj to, čo vlády „politické“ nedokážu. Už pred vymenovaním bola Ódorova vláda viac-menej chválená a neraz zaznela novinárska rečnícka otázka, v čom by si mohli štandardné vlády zobrať z takejto vlády vzor.
A za vopred vyslovenými optimistickými predpokladmi nezaostávali ani úvodné deklarácie už vymenovanej vlády odborníkov. Spomeňme si, ako uvážlivo oznámil novopečený premiér Ľudovít Ódor, že dal každému členovi vlády úlohu postaviť si tri krátkodobé a tri dlhodobé priority vo svojom rezorte. Zrejme, aby bolo všetkým jasné, že prichádzajú konečne ľudia, ktorí vedia, čo chcú a rozmýšľajú nielen odborne, ale aj strategicky.
Málokto sa vtedy odvážil spýtať, na čo si polročná vláda formuluje dlhodobé ciele. Veď odpoveď na takúto neprajnícku otázku sa sama ponúkala v „odorovaní“ schopností Ódora s spol. – ich dlhodobé plány budú predsa také kvalitné, že akákoľvek vláda, ktorá príde, bude rada, keď v zásuvke nájde tieto fantastické plány a riešenia.