Čo ukázali migranti a pediatri: prezidentkina vláda odborníkov je odstrašujúci vzor

A za vopred vyslovenými optimistickými predpokladmi nezaostávali ani úvodné deklarácie už vymenovanej vlády odborníkov. Spomeňme si, ako uvážlivo oznámil novopečený premiér Ľudovít Ódor, že dal každému členovi vlády úlohu postaviť si tri krátkodobé a tri dlhodobé priority vo svojom rezorte. Zrejme, aby bolo všetkým jasné, že prichádzajú konečne ľudia, ktorí vedia, čo chcú a rozmýšľajú nielen odborne, ale aj strategicky.

Málokto sa vtedy odvážil spýtať, na čo si polročná vláda formuluje dlhodobé ciele. Veď odpoveď na takúto neprajnícku otázku sa sama ponúkala v „odorovaní“ schopností Ódora s spol. – ich dlhodobé plány budú predsa také kvalitné, že akákoľvek vláda, ktorá príde, bude rada, keď v zásuvke nájde tieto fantastické plány a riešenia.

Polrok sa pomaly chýli a ťažko povedať, či sme sa o tých strategických prioritách vôbec niečo dozvedeli.

No chvíľu to vyzeralo tak, že aspoň to upokojenie vláda odborníkov prináša. Aj to sa však spätne dá skôr pripísať na vrub prázdninovému obdobiu a potom čomusi, s čím akosi nikto nerátal – vláda odborníkov sa presťahovala kamsi do ilegality rozvážnych mudrcov, ktorí sa nenechajú vyrušiť nejakou kauzou, ktorá, ktovie, či nie je viac politikárčením strán v predvolebnej kampani, než reálnym problémom. A keď už náhodou naozaj horí, aj tak sa netreba ponáhľať, pán premiér si najprv zozbiera informácie, vyhodnotí ich, poradí sa a potom sa prijme nejaké riešenie. To bol obvyklý prístup premiéra Ódora, inak vraj človeka so zmyslom pre humor.

Časom sme hádam už pochopili, že polročná vláda odborníkov nás nemá ohurovať plánmi na najbližšie štyri roky, ale mala by predovšetkým preukázať schopnosť riešiť aktuálne problémy, čo znamená konať dnes – rýchlo a efektívne.  A práve v tom Čaputovej a Ódorova zostava opakovane zlyhávala. Dva príklady za všetky. 

Kríza detských pediatrov. Nie nepodobne Matovičovej vláde sa nechal vážny nedostatok nášho zdravotníctva cez leto vyhnívať s odkazom, že sa pripravuje zákon, ktorý by ho mal vyriešiť. Konečne, pred pár dňami, prišlo na lámanie chleba, ale mimoriadna schôdza parlamentu, na ktorej sa mal príslušný zákon schváliť, nebola otvorená. A až v tento deň „sklamaný“ minister Palkovič oznámil, že bude ešte rokovať s poslancami.

Pripomeňme existenciu takého „hlúpeho“ politického zvyku, že pri dôležitých zákonoch napriek tomu, že príslušný minister má za sebou parlamentnú väčšinu, nelení absolvovať rokovania so zástupcami poslaneckých klubov, aby si túto podporu ešte poistil. Náš minister odborník sa zobudil, až keď mu to v parlamente neprešlo.

Čo si tak asi myslel Palkovič aj s Ódorom, že vláda odborníkov bez dôvery môže byť v parlamente úspešná bez náročného rokovania s politickými stranami? Čomu pripísať na vrub takúto naivitu? Neskúsenosti? Ľahostajnosti? Prehnanému sebavedomiu – veď my sme odborníci, naše veci musia byť podporené automaticky? No nemusia. V tomto prípade za neschválenie zákona nesie svoj diel viny aj jeho pasívny predkladateľ a nielen poslanci, ako sa to na nich snažil hodiť Ódor.

Príklad druhý: „sezónny“ nával migrantov. Pamätám si, pred mesiacom či dvoma sa objavili na internete prvé videá o skupinkách migrantoch na juhu Slovenska. Policajný prezident Hamran to vtedy odbil spôsobom jemu vlastným, že ide o strašenie opozičných strán.

Zjavne nešlo.

Prílev migrantov narástol v posledných týždňoch do tej miery, že sa ich existencia už nedala poprieť. A vláda nielenže stále nič, ale problém do poslednej chvíle zľahčovala, aby ho napokon policajný prezident „chlapsky“ hodil na Fica. Tu by som mohol byť aj zlomyseľne ironický, že premiér Ódor žne to, čo zasial, keď si nechal policajným prezidentom odvolať ministra vnútra Šimka, sám si vzal tento rezort na plecia a Hamran sa mu vysmial do očí svojou nečinnosťou a škandalóznymi slovami, že na migrantov si musíme zvyknúť. To, že sa Ódor spoľahol okrem Hamrana aj na svojho štátneho tajomníka, ktorý si odbornosť priniesol zo strážnej služby hudobného festivalu, je už len povestná čerešnička na torte. 

Ak sa teda ku koncu pôsobenia vlády odborníkov vrátime k úvodnej otázke,  v čom by mohla byť vláda odborníkov vzorom pre iné vlády, tak odpoveď znie: Je to vzor odstrašujúci.

V demokratickom, politickom systéme, kde ľudia delegujú zodpovednosť na politikov a tí pracujú pod tlakom tejto zodpovednosti a zároveň politickej súťaže, majú predpoklad byť akcieschopné a úspešné iba vlády zostavené zvolenými politickými stranami. Samozrejme, že aj tie môžu zlyhať a že aj pravidelne zlyhávajú.

No nemali by sme sa do budúcna klamať, že tŕň z päty nám vytiahne kabinet zložený z odborníkov bez mandátu a dôvery, ktorí sa v skutočnosti k polročnému vládnutiu vzťahujú nasledovne: čo by sme sa snažili, keď tu budeme už len pár týždňov, nejako to už prežijeme a riešiť to budú tí chudáci po voľbách, ktorých si ľudia zvolia.

Uvedomiť si skutočné možnosti a schopnosti Ódorovej vlády je dôležité aj z toho hľadiska, že voľby možno prinesú patový výsledok a nepodarí sa zostaviť novú vládnu väčšinu. V takom prípade nám ďalšie dlhé mesiace bude Čaputovej vláda odborníkov prezentovaná ako to najlepšie, čo sme si vlastne mohli želať.