„Francúz má ,Notre Dame‘, to jest ,Našu Dámu‘, Pannu v hodvábe s perlami v rukách, domácnosť milujúci Nemec má ,Unsere liebe Frau‘, to jest Našu milú ženu, domácu pani. Maďar má ,Magyarok Nagyaszonya‘“.
Maďarovi je všetko ,nagy‘, ,nagyságos‘, veľké, veľkomožné a tak prenáša svoju vládybažnosť, vypínavosť aj na náboženské predstavenia. My máme tú najskutočnejšiu patrónku: Sedembolestnú Matičku s doráňaným Synom v lone, so srdcom siedmimi mečmi prerazeným. A naskutku, to je tá naša matka Sláva s dotýraným národom v lone svojom.“
Týmito slovami opísal v roku 1911 dôležitosť úcty k Sedembolestnej jej známy šíriteľ vajnorský farár Ferdiš Juriga. O dva roky neskôr už viedol viac než tisíc slovenských pútnikov na Velehrad, kde sa prvýkrát na väčšom podujatí (1050. výročie príchodu vierozvestcov na Veľkú Moravu) prepojila úcta k svätým Cyrilovi a Metodovi s úctou k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovákov.