Joachim Rudolph ako dieťa zažil dramatický koniec druhej svetovej vojny v Nemecku. Postupujúce oslobodzovacie jednotky sa brutálne mstili nemeckým civilistom za zverstvá, ktoré napáchali nemeckí vojaci na ich území.
Masaker neobišiel ani jeho rodinu. Joachim s matkou a súrodencami však prežili a v troskách Berlína bojovali o holý život. Mesto bolo rozdelené na zóny, ale prechod z jednej do druhej možný bol. Situácia sa zostrovala tak, ako sa prehlbovala studená vojna. Obyvatelia Berlína udalosti vnímali, ale boli zahltení svojimi bežnými problémami.
Hoci povojnová obnova Nemecka prebiehala pomerne úspešne aj v jeho východnej zóne, so západonemeckým hospodárskym zázrakom sa porovnať nedala. Obyvatelia NDR krajinu hromadne opúšťali. Najčastejšie práve cez otvorený Berlín. 13. august 1961 bol šokom! Západné spravodajské služby, ktorými bolo mesto prešpikované ako nedostatkový ementál, totálne zlyhali. Múr uprostred mesta nečakal nikto! A postupne bol čoraz vyšší, silnejší a lepšie strážený.
Tunel 29 autorky Heleny Merrimanovej je beletrizovaným dokumentom, ktorého kostru tvorí príbeh Joachima Rudolpha a jeho priateľov. Pod berlínskym múrom prekopali tunel a previedli do západného Berlína 29 ľudí. Kniha je cenná tým, že približuje život v Nemecku, dokumentuje postoje oboch veľmocí k situácii v meste, v čase, keď boli vyhrážky jadrovými zbraňami denným chlebom a hlavne detailne popisuje fungovanie nemeckej tajnej služby Stasi.
Veľké dejiny sa vzrušujúco pretínajú s intímnym osudom hrdinov. Situácia v NDR bola špeciálna aj v tom, že Stasi sa postupne dopracovala k neuveriteľne výkonnému sledovaniu svojich občanov. Jeden udavač na 60 ľudí! (V Sovietskom zväze, v čase najväčšieho prenasledovania za Stalina, bol jeden udavač na 5-tisíc ľudí.) V Nemeckej demokratickej republike ľudia nehladovali, vládol síce nedostatok spotrebného tovaru, ale obyvateľov väčšmi drvila všadeprítomná ideológia, neustále špehovanie a udávanie. Istý ste si nemohli byť ani najbližšou rodinou. Rodičia udávali deti, deti rodičov a súrodenci seba navzájom.
Od postavenia berlínskeho múru bol útek takmer nemožný a nesmierne nebezpečný. Ľudia sa dostávali von v kufroch áut, na falošné doklady, ale vyskytli sa aj prelety balónom či kopanie tunelov. Väčšinou nedopadli dobre. Ten, ktorý organizoval Joachim a jeho priatelia úspešný bol. Kopať pod nosom stoviek stráží vyžadovalo neuveriteľnú konšpiráciu a obozretnosť. A peniaze. Tie dostali od televíznej stanice NBC, ktorá všetko dokumentovala. Útek sa podaril, film bol hotový .
V tejto chvíli sa do udalostí zamieša politika, teda samozrejme aj propaganda, ktorá bola silná na oboch stranách. Záberom utečencov síce svetové médiá uverejnili, film sa však zdal príliš silnou kávou americkej i západonemeckej vláde. Prečo dráždiť suseda a jeho veľkého, po zuby ozbrojeného protektora?
V tomto neuveriteľnom príbehu má svoje miesto i karibská kríza, z ktorej váhavý prezident Kennedy vyšiel ako štátnik a pomer síl sa málinko vychýlil v prospech Západu. Film sa začal premietať a jeho účinok bol obrovský. Dramatický útek tunelom sa stal symbolom ľudskej túžby po slobode.
S našou slovenskou skúsenosťou tomuto dielu veľmi dobre rozumieme. Mnoho ľudí stálo na devínskom kopci a mávalo cez železnú oponu svojim blízkym do Rakúska. Emigranti nemohli navštíviť svojich umierajúcich rodičov. Rodiny sa nestretli celé desaťročia.
Kniha Heleny Merrimanovej je pozoruhodným mixom malých ľudských osudov a veľkej politiky. Každý z jej hrdinov sa ocitá v hraničnej situácii a riskuje všetko. Príbeh knihy je dokonalou metaforou - keby sa nestal, musel by ho niekto vymyslieť.