Niečo o hlavonožcoch a antipodoch. Alebo krátka úvaha pri príležitosti odhalenia súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade

Súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda posvätil štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin, večer sa uskutoční galaprogram. To podstatnejšie sa však týka významu svätcov na súsoší. Píše profesor Martin Homza.

14. februára slávime svätého Valentína. V ten istý deň v roku 869 tento svet opustil svätý Konštantín (Cyril) Filozof. Niekoľko dní pred slávnym „prechodom“ povedal: „Odteraz nie som ja sluhom ani cisárovi, ani nikomu inému na zemi, ale iba Bohu Všemohúcemu. Nebol som a bol som i som naveky, amen.“

Ako dnes hodnotiť tohto človeka a dielo, ktoré vytvorili so svojím bratom, svätým Metodom? Ako obvykle a ako pri všetkom ponúkajú sa aj tu dve hlavné cesty – ťažšia a ľahšia.

Začnem tou prvou.

Vtedajší svet mal svoju konšpiračnú teóriu, ktorou bol problém hlavonožcov a ich antipódov. Museli ho riešiť aj svätí solúnski bratia, a to už počas prvého štyridsaťmesačného pobytu na vtedajšej Morave, to jest na vlastnej Morave i území dnešného Slovenska: „… a hovorili (niektorí svätému Konštantínovi), že pod zemou bývajú veľkohlaví ľudia…“

V 9. storočí existovali hlavonožce, ktorých hlavy boli viditeľné na našej strane zeme a nohy im končili na druhej strane zeme. Tí hlavonožci, ktorí žili z druhej strany zeme, nutne chodili s hlavou dole a volali sa antipódi. Antipódi i u nás žijúci hlavonožci majú veľa spoločného. Vtedy i dnes.

Pokiaľ ide o svätých Konštantína-Cyrila a Metoda, dnešní hlavonožci i antipódi zväčša veria, že svätí Konštantín a Metod chceli Slovákov pripojiť k Byzancii, teda k Rusku…