O médiách, ktoré škodia obeti, o aktivistoch, ktorí sedia na diaľnici, a o zločincoch, ktorí nepáchajú zločin

Médiá a internet obleteli fotografie slečny, aby sa ju ľahšie podarilo vypátrať. Následne, keď sa dievča našlo, polícia informovala o jej nájdení, o tom, že sa stala obeťou násilného trestného činu a tiež, že sa začalo vyšetrovanie vo veci znásilnenia. 

Neovládam policajnú etiku ani etiketu, ale fakt sa to muselo zverejňovať? V policajnej hantírke to má zrejme rôzne významy, ale čo si pod tým pojmom „znásilnenie“ predstavíme my, obyčajní čitatelia či diváci? 

Premýšľal niekto z tlačového, kto tú informáciu hodil na internet, ako to ovplyvní ďalší život obete? Nestane sa mladé dievča okrem toho, že je obeťou trestného činu, aj obeťou médií ktoré to celé rozvláčia? 

Ako príklad uvediem prípad, ktorý rezonoval v Poľsku. Bola to kauza zneužívania detí členom jednej politickej strany. Násilníka chytili, obvinili, odsúdili, no obete zostali v anonymite. Ale nejaký príčinlivý novinár logickým postupom a vylučovacou metódou dospel k menám obetí, zverejnil ich a tak dal kauze ďalší rozmer. 

Jedna z obetí, pätnásťročný chalan, neuniesol fakt, že na neho celá krajina ukazuje ako na obeť a siahol si na život. 

Až takéto drastické následky môže mať zlé informovanie o stave žijúcej obete, až takto môže nevinné obete ničiť túžba po palcových titulkoch alebo neschopnosť tlačových oddelení.

Obeť násilníka sa stáva obeťou deštruktívnej mediálnej pozornosti, o ktorú vôbec nestojí. 

V slovenskej realite spomínaného prípadu teda poznáme celé meno, tvár i život obete aj jej rodiny, kým identita pravdepodobného páchateľa zostáva z etických dôvodov nezverejnená. Prehadzujú sa len indície, kde pracoval, kde vyrastal a s čím mal problémy… 

Ekologicky rozohnaný ekologický protest

Ďalšia správa, ktorú priniesli agentúry, informovala o tom, ako klimatických aktivistov v Holandsku rozohnali vodným delom. Aktivisti z organizácie s príznačným názvom Vzbura proti vyhynutiu zablokovali diaľnicu pri Hágu a obmedzili jej funkčnosť. 

Ich boj je bojom proti vláde, lebo vraj nedodržala prísľuby o tom, že prestane dotovať neekologickú dopravu. Aktivisti demonštrovali proti podpore používania fosílnych palív v doprave už v poradí ôsmy deň. Na protestoch sa ich podľa dostupných informácií zúčastňovalo denne okolo 2 400. 

Aktivizmus je jedna vec, výtržníctvo druhá, obmedzenie plynulého chodu infraštruktúry a tým aj krajiny je zasa iná vec. Zodpovední vyhodnotili, že už toho bolo dosť, a na rozprášenie protestu zvolili ekologické riešenie – vodu. 

Aby ste sa nebáli. Bolo to skôr symbolické rozháňanie ako reálny zásah. Aktivisti v čele protestu mali so sebou dáždniky a tie náporu vody odolali. 

Vzbura proti vyhynutiu má iste dobrú myšlienku. No nie je isté, či ľudstvo prežije tak, že bude sedieť na diaľnici. Vzbura proti vyhynutiu by mohla mať jednoduché riešenie. Prijímať do života deti a starať sa o ne. Tak ľudstvo nevyhynie. 

Paradoxom je, že veľká časť ekologických aktivistov prisahá na antinatalizmus, čiže deti mať nechcú. 

Čo má teda prežiť? Zem bez ľudí? Načo? 

Ako mi povedal jeden biskup z Afriky: „Európa je perfektná, štedrá a vzdelaná, ale keďže nemá deti, je odsúdená na zánik.“

To si hádam nepraje nik…

Covid na vzostupe, kriminalita nie

Americkí kriminalistickí experti Bradley Bartos a Charis Kubrinová publikovali výsledky výskumu, ktorý si zobral za cieľ zmapovať súvis medzi covidom a kriminalitou.

Výskum si všíma fenomén z roku 2020, keď sa časť väzňov z preplnených kalifornských väzníc dostala von zo zariadení na výkon trestu pre zamedzenie šírenia ochorenia Covid-19, resp. pre jeho lepšie zvládnutie.

Kalifornské väznice riešili problém s preplnenosťou už pred rokmi, od roku 2009 sa prijímali významné reformné opatrenia. Covid prinútil kompetentných na experimentálne a kontroverzné riešenie.

Kubrinová a Bartos vyhodnotili dostupné údaje a zistili, že neexistuje priama úmera medzi počtom väzňov, ktorí sa v rámci núdzových opatrení dostali mimo väzníc a nárastom kriminality. 

Ukazuje to na fakt, že väzni, ktorí vďaka covidu neboli zavretí v celách, nepáchali trestnú činnosť. Alebo, nepáchali ju viac ako inokedy. Hoci v niektorých okresoch kriminalita vzrástla, v iných sa držala vo svojom priemere a inde sa dokonca znížila.

Aj keď súhrnný počet vrážd v roku 2020 v Kalifornii dosiahol svoj vrchol za ostatné desaťročia, podľa odborníkov to nesúviselo s revolučnou covidovou väzenskou reformou ani s prísnymi proticovidovými opatreniami. 

Spomínaná štúdia je dôležitá pre ďalší vývoj väzenskej reformy v Kalifornii. Okrem samotnej práce autori publikovali popularizačný článok o tejto téme na stránkach Scientific American. Téma je to háklivá. Redakcia pri článku uvádza, že ide o názorový text a neodzrkadľuje názory redakcie. 

V každom prípade sú tieto výsledky zaujímavé. Aj keď skeptik by mohol namietať, že takéto závery sú možné, ale nie sú pravdepodobné…