Pri slovenských dlžníkoch, ktorí investovali do výstavby komerčných nehnuteľností, sa optimizmus minul dokonca aj NBS. Na rozdiel od hypotekárnych dlžníkov totiž tento sektor funguje prevažne na pohyblivých úrokoch, ktoré na spľasnutie dlhovej bubliny zareagovali okamžite.
Sektor komerčných realít, čiže napríklad kancelárske budovy, obchodné centrá, hotely, sklady, továrne, reštaurácie a ďalšie typy nehnuteľností, ktoré slúžia na výrobu, predaj alebo poskytovanie tovarov a služieb, je v porovnaní s inými ekonomickými odvetviami citlivejší na nárast úrokových sadzieb. Úrokové náklady totiž majú väčší podiel k tržbám než v iných odvetviach.
Podľa Správy o finančnej stabilite NBS z mája „ročné náklady na obsluhu dlhu predstavujú 11 percent ročných tržieb v prípade úverov projektového financovania, kým v prípade ostatných úverov je to len 1,7 percenta. Súvisí to aj s vyššou zadlženosťou firiem v sektore komerčných nehnuteľností v porovnaní s ostatnými podnikmi“.