Je dedičstvo morálne problematické? Štartovná pozícia, záväzok aj príbeh, v ktorom sa ocitnete

„Čo sa týka dedičstva, bol som na tom podobne ako ostatní: Raz sa oň človek musí postarať,“ píše švajčiarsky spisovateľ Lukas Bärfuss v nedávno vydanej eseji Otcova škatuľa. To sa tak niekto má, napadne čitateľovi: Lukas dedí. Ale nie vždy je to radosť. Autor opisuje, ako odmietol prevziať otcove dlhy. Okrem toho mu po otcovi, ktorý posledné roky žil na ulici, zostala banánová škatuľa s niekoľkými drobnosťami.

Bärfussova esej spadá do nového žánra, ktorý sa nazýva autosociobiografia. Spisovatelia ako Didier Eribon alebo Annie Ernauxová na osobných príbehoch demonštrujú, ako nám spoločnosť hovorí do osobného osudu.

V tom je práve dedičstvo pozoruhodná téma: jej návrat reflektuje, že sa do intelektuálnych úvah aj beletrie vracia otázka pôvodu a triedy. Čoraz častejšie zaznievajú argumenty, že dedičstvo je morálne problematické. Prehlbuje nerovnosti. V európskom kontexte sa najväčšia časť dedičstva vinie niekoľkými generáciami. Kto dedí, má náskok v živote.

Pre ľavicové strany by mala byť dedičská daň prioritou. Lenže kto by čakal boj s pravicovými stranami, môže byť prekvapený. Aj tie by mali chcieť zaťažiť dedičstvo vysokou daňou. Veď ide proti základnej idei liberálnej spoločnosti: bohatstvo musí byť kryté výkonom. Ale ľudia argumentujúci z pravicových pozícií predsa len narážajú skôr na hodnotový konflikt.