Žijúca legenda: Košická linda ustála vojny, no o vekový primát prišla

Určiť jeho vek pomohlo aj šťastie

„Spomedzi osobitne chránených stromov na území mesta je v našej správe topoľ biely na Staničnom námestí. Ostatné osobitne chránené stromy sa nachádzajú na súkromných plochách, zväčša v areáloch univerzít. Na území mesta je však chránený každý strom. Výnimku tvoria iba invázne dreviny,“ vysvetlil hovorca Správy mestskej zelene v Košiciach Peter Sasák.

Podľa neho medzi odhadovaným a reálnym vekom môžu byť značné rozdiely. „Vek dreviny sa pomerne presne podarilo určiť výskumníkom zo Zvolena pomocou dendrochronológie z odobranej vzorky. Primárnym cieľom pritom nebolo určiť vek stromu, ale zmapovať jeho stav. Šťastnou náhodou pri odbere vzorky bolo, že sa podarilo nájsť miesto so zachovaným drevom. Vek sa následne určil na približne 150 rokov s možnou odchýlkou iba niekoľkých rokov. Dnes má drevina odhadom 170 rokov.“

Najstarší je iba medzi datovanými

Je teda topoľ na stanici najstarší košický strom? „Možno viacerých sklameme, lebo v Košiciach ide o pomerne rozšírene akceptovaný, ale mylný fakt. Určite nejde o najstarší strom na území Košíc. Napriek tomu je v tom niečo pravdy, lebo je to najstaršia drevina spomedzi tých, ktorých vek bol datovaný.“

„U niekoľkých drevín je odhadovaný vek vyšší, ale dátum ich vysadenia nevieme presne určiť. No sú zachytené na fotkách, ktoré majú dnes aj sto rokov a sú na nich dospelé. Čiže už v dobe fotenia mohli mať pokojne 50 aj viac rokov.“

Rok 2022 košické stromy vystrašil

Strom na Staničnom námestí odolal svetovým vojnám i tisíckam cestujúcich. Čo by košickej linde mohlo ublížiť v súčasnosti? „Veľkou hrozbou sú zmeny klímy. Tie prinášajú extrémne teplotné a zrážkové výkyvy. Veľké sucho v roku 2022 bolo veľkou zaťažkávacou skúškou pre všetky dreviny v meste. Dnes sa v blízkosti topoľa parkuje, čo so sebou prináša riziko jeho poškodenia pri prípadnom úniku oleja alebo paliva z niektorého vozidla.“

Posledné veľké ošetrenie absolvoval strom minulý rok. Každý zásah na osobitne chránených drevinách potrebuje schválenie Štátnej ochrany prírody. „Stav topoľa sa pravidelne monitoruje, aby sme vedeli rýchlo reagovať na prípadné problémy. Posledný veľký orez bol s pomocou stromolezca s certifikáciou ISA (International Society of Arboriculture) vykonaný v máji 2022. Zásah do dreviny navrhli na základe posudku nezávisle od seba Technická univerzita vo Zvolene a Ústav ekológie lesa SAV. Pri zásahu boli prítomní naši arboristi a pracovník ŠOP, ktorý na priebeh orezu dohliadal,“ opísal postup hovorca SMzK.

Vyhliadli si ho včely, voči okoloidúcim však boli decentné

Staré stromy priťahujú živočíchy, ktoré v nich nachádzajú domov a potravu. „Už v Biblii sa spomínajú vtáky hniezdiace v korunách starých statných stromov. Čím je strom starší, tým je život na ňom aj v ňom bohatší. S vekom pribúdajú dutiny, ktoré na hniezdenie využívajú vtáci. Sú domovom plchov, veveričiek, včiel a ďalších živočíchov,“ prezradil P. Sasák.

„Pri oreze v roku 2022 sme zistili, že vo vyšších partiách sa v jednej dutine usídlili včely. Pritom o ich prítomnosti sa netušilo, rovnako ani okoloidúci sa na včely nikdy nesťažovali. Vieme o niekoľkých dutinách, ktoré boli zmapované počas ošetrení a vieme, že časť z nich je obývaná.“

V jeho tieni sa chladia cestujúci

Pri strome sa v minulosti udávali tieto rozmery: výška 24 metrov, priemer koruny rovnako 24 metrov a obvod kmeňa 661 centimetrov. „Stromy neustále rastú, košický staničný topoľ nie je výnimkou. Uvedené údaje boli platné pred vyše 20 rokmi. Dnes je strom o niečo málo vyšší a zväčšil sa aj obvod kmeňa, keďže za tie roky strom ďalej vegetoval a vytváral nové letokruhy.“

Hoci nedrží vekový primát, topoľ biely je perlou košickej zelene. „Topoľ pri stanici má svoje osobitné čaro. Dodnes je súčasťou rušného miesta a hlavne v lete sa v jeho tieni často zastavia schladiť sa ľudia prechádzajúci zo železničnej stanice do centra mesta,“ uviedol hovorca SMsZ v Košiciach Peter Sasák.

Zaslúžil by si dôkladnejší výskum

 „Topoľ na Staničnom námestí je pre svoj vek netypický a veľmi vzácny zástupca svojho druhu. Dožiť sa vyše 170 rokov je pre túto dreviny výnimočný míľnik, preto občas od dendrológov odznejú aj vety, že by bolo zaujímavé preskúmať jeho genóm,“ naznačil možné ďalšie kroky vo vzťahu ku „košickej linde“ P. Sasák.

Správa mestskej zelene v Košiciach zeleň nielen ošetruje, ale o stromoch takisto informuje verejnosť. „Každoročne usporadúvame podujatia a workshopy, ktorých úlohou je vzdelávať a šíriť osvetu v tejto oblasti.“

Foto: Správa mestskej zelene v Košiciach (z ošetrenia stromu) a Dušan Guman