Mohlo by Vás zaujímať Má 91 rokov a pletie unikátne ponožky. Pani Valéria z Košíc ich uštrikovala okolo stovky.

„Keď som v roku 2001 nastúpil v reklame, práve sme postavili a rozbehli malé štúdio. Mal som k dispozícii konečne profi audio software na nahrávanie a strih audia (ProTools 5.1), tak som si povedal, že to využijem a skúsim na tom robiť aj muziku. Spravil som Reach It (When) a dal ju do šuflíka. A neskončilo to u tejto jednej. Robil som kontinuálne. A robím stále. Keďže časom začali vznikať hudobné servery, kde sa muzikanti mohli prezentovať vlastnou tvorbou, tak som, samozrejme, do toho šiel tiež. Začal som to dávať najprv na Myspace, neskôr Soundcloud a YouTube. A pretože ak tvoríš elektronickú hudbu, no nielen tú, tak neustále investuješ do techniky a nástrojov. A samozrejme, začneš uvažovať aj o istej návratnosti financií. Neskôr, keď vznikli platformy ako Apple Music, Spotify atď., nastal rozkvet streamovanej hudby a otvorili sa tak možnosti dať to von celosvetovo. A to ma samozrejme lákalo. Niekedy okolo roku 2014 som si začal stavať svoj vlastný analógový modulárny synth a, samozrejme, som sa musel učiť úplne nové postupy tvorby zvuku. Dokončil som ho (stroj) až po návrate sem, do Košíc. A samozrejme som neustále tvoril. No uvedomil som si, že nová tvorba sú skôr „skice“ a experimenty. Ale tie staršie pražské veci sa mi kompozične aj hudobne zdali lepšie, aj keď vznikali v rozmedzí tých dlhých iks rokov. Samozrejme, dali by sa ešte vylepšiť, ale už do toho nechcem veľmi šprtať, nech ostanú autentické. A tak vznikol tento prierez mojej vtedajšej tvorby,“ hovorí.

Mohlo by Vás zaujímať Slovenskí stredoškoláci zabojujú o svetové prvenstvo súťaže FIRST Global Challenge v Singapure

Kam by si žánrovo zaradil Untitled Trax? Je to elektronika, ktorej sa venuješ už takmer 30 rokov, či si si aj „odskočil“ do iných štýlov? „Áno, je to samozrejme elektronika, ale trocha iná, ako moje súčasné veci. Album je taký virtuálny soundtrack. Niečo je industriál, niečo sú skôr úletíky. Všetko robené v ProTools, lebo s tým som pracoval aj ako postprodukčný zvukár. Okrem toho som mal jeden analógový synťáčik Neptune, digitálny sekvencer Yamaha QY700 a neskôr iPad. S tým som sa celkom vyhral. Ako som už spomenul, postupne som skladal ten modulár a zapájal ho procesu tvorby. Tie posledné veci z albumu už vznikali čiastočne aj na tejto, ešte len rodiacej sa Beštii, ako ten stroj nazval môj kamarát Tomáš potom, čo ho videl naživo v akcii. To meno mu naozaj sadlo,“ smeje sa Amitabha Seven a pokračuje: „Väčšina zvukov na albume je robená s počudovaním na tablete, ktorý som nahrával do ProTools, kde som to celé potom strihal, aranžoval a mixoval. Na albume nájdeš okrem iných aj dve veci – jedna sa volá UCT 01, druhá UCT 02 – ktoré sú spravené počas dvoch sobotných služieb v Českej televízii, keď som mal v práci pohotovosť. Doniesol som si tam tablet a notebook a proste to tam nahral. Ďalšia, nazvaná Untitled 087 je inšpirovaná smrťou môjho otca. Môjho starého duchovného priateľa Iana Potoka som sa opýtal, či môžem použiť časť jeho výkladu o smrti, dal mi súhlas, a tak som to použil. Je to vlastne jedna z dvoch skladieb, v ktorých som použil ľudský hlas. Druha je práve UCT 02, kde som sa vyhral s Bandyho „prednáškou“ :) Ale napríklad taká Untitled 019 vznikla tesne po oslave a silvestrovskom ohňostroji v Košiciach a ten je použitý aj ako video na YouTube. Skladby vznikali v prostredí, v ktorom som žil. Praha ako veľkomesto je dosť techno – autá, metro, alebo šialené ruchy v práci v telke, kde pískajú monitory, počítače a stroje v serverovni virtuálneho štúdia hneď vedľa teba, kde ti po 12 hodinách v práci hučí hlava ako úľ, ideš sa z toho zblázniť. Spravíš z toho muziku a je ti lepšie, naraz sa toho zbavíš. Všetko sú to technické zvuky. Ono sa to v tebe časom pretaví a potom ich proste zasa ‚vypľuješ‘ von ako muziku,“ vysvetľuje Amitabha Seven.