Ceny prudko brzdia. Aj tie akciové

Väčšinou nie sú schopní prijať, že zisk obchodníka s akciami je vedľajším produktom spokojného obchodu medzi spokojným kupcom a spokojným predávajúcim, a tento spokojný obchod zase vedie k tomu, že dôchodcovia majúci úspory v penzijných fondoch budú spokojní so svojím dôchodkom.

A analogicky ak rastú ceny tovaru a služieb, ľudia sa hnevajú na infláciu a jej „páchateľa“. Ale ak v rámci rovnakej inflácie rastú ceny akcií, sú spokojní. Akoby nejaká inflácia bola dobrá a iná zlá. A tiež naopak: ak klesá cenová hladina, ľudia sa radujú. Ale beda, keď začnú klesať ceny akcií. To sa hneď začne šíriť panika.

Lenže cena je iba funkciou množstva peňazí v obehu. Keď je peňazí veľa, je drahé všetko: energia, materiály, potraviny, akcie. Keď peňazí z obehu ubúda, buď klesajú ceny, alebo aspoň spomaľuje cenový rast energií, materiálov, potravín i akcií. Tovar ako tovar. A napriek tomu ľudia majú pocit, ako by ceny cenných papierov boli nejakou samostatnou entitou odtrhnutou od akýchkoľvek cenových zákonitostí.

Prečo o tom hovoríme? Výrobné ceny v Nemecku v auguste klesli najviac od začiatku záznamov v roku 1949. A vzhľadom na to, že pred vojnou Nemecko čelilo hyperinflácii, najskôr by sme sa pri pátraní po poklese výrobných cien dostali ešte oveľa hlbšie do histórie, najskôr až niekam do 19. storočia. Medziročne sa totiž spotrebiteľské ceny znížili o 12,6 percenta. Uviedol to nemecký štatistický úrad. Samozrejme, ak klesajú ceny vo výrobe, musí sa to prepísať aj do razantného poklesu spotrebiteľskej inflácie. Hospodárske politiky zamerané na zrazenie inflácie teda už zafungovali.

A to je práve to ono, čo stojí za pozornosť. Hospodárske politiky v podobe zvyšovania úrokových sadzieb zafungovali – až priveľa. Je pritom vysoko pravdepodobné, že kompetentné miesta v štátnej správe si neuvedomujú, že zafungovali „až priveľmi“. Aby si to totiž uvedomili, museli by si najskôr pripustiť, čo bolo príčinou cenového rastu. Každý klasický ekonóm vie, že to bola predošlá tlač peňazí. Štátna správa to ale nevie – čo sa dá identifikovať z toho, že stále dookola omieľa onú nelogickú hlášku, že „ceny vzrástli v dôsledku vojny na Ukrajine“. A pretože si štátna správa neuvedomuje, že jej emisie peňazí spôsobili infláciu, neuvedomuje si tiež, že teraz boj proti inflácii zabral „až priveľmi“.

Čo mám na mysli tým „až priveľmi“: V dôsledku toho, že centrálne banky výrazne zvýšili úrokové sadzby, naposledy tak urobila ECB minulý týždeň, a to na 4,50 percenta, začalo dochádzať k živelnej decelerácii peňažnej zásoby, ktorú už ani centrálna banka nemá pod kontrolou. To sa prejavuje prudkým poklesom výrobných cien, ale aj na finančnom trhu. Kde je veľa peňazí, ceny rastú. Kde je málo peňazí, ceny klesajú. A sme pri tom. Ceny akciových indexov ďalej klesajú. A hocikto sa čuduje.

Lenže nemôžeme sa čudovať poklesu cien cenných papierov v situácii, keď hlavné svetové ekonomiky sú v recesii a súčasne klesá množstvo peňazí v obehu. Za tejto konštelácie je naopak nepochopiteľné, prečo by niekto mal očakávať rast búrz. Čím by taký rast mal byť spôsobený?! Takže: Keď vezmem do úvahy koreláciu indexu NASDAQ Composite s vývojom peňažnej zásoby v USA, je racionálne čakať, že by v ďalších mesiacoch mohol index z terajších 13 676 zostúpiť pokojne až na 11 000 bodov.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.