Janků Peter

Unesco definuje kultúru ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. Kultúra je teda niečo ako hodnotová báza, vertikálne pretínajúca rôzne spoločenské oblasti, ktorá celkovo charakterizuje spoločnosť ako takú. Sociologicky môžeme odlíšiť majoritnú (dominantnú) kultúru od minoritných (menšinových), takzvaných subkultúr, ktoré stoja v opozícii voči hlavnej.

Mohli by sme takto čítankovo pokračovať ďalej v špecifikácii toho, čo je to kultúra, z rôznych pohľadov, už teraz však musí byť všetkým jasné, že vymedzenie kultúry je oveľa širšie, ako definícia umenia, ktoré je len jednou z oblastí, ktorá sa ku kultúre formou rôznych druhov artefaktov vzťahuje. Umenie však rovnako môže obsahovo korešpondovať s hlasom majoritnej kultúry alebo byť vyjadrením rôznych názorových a hodnotových subkultúr. Napokon napätie medzi oficiálnym salónnym umením a rôznymi umeleckými avantgardami, napríklad vo Francúzsku na konci 19. a začiatkom 20. storočia, dalo vzniknúť celej rade významných umeleckých prúdov a artefaktov.

Nezastupiteľné miesto v dejinách umenia nesie kresťanská kultúra, ktorá pre rozvoj rôznych umeleckých slohov, štýlov, techník, ponúkla obsahový materiál evanjelia, ktorý priamo korešpondoval so samotným hodnotovým kultúrnym smerovaním európskej civilizácie, keďže kresťanstvo, presnejšie kresťanská morálka, spolu s gréckou filozofiou a rímskym právom, tvorili základné piliere jej etablovania. Spolu s umením, tvoriacim sa na princípoch pravdy, krásy a dobra, sa tak formovalo aj povedomie o morálke spoločnosti, ktorá vyrastala na mravnosti jednotlivca. Aj preto umenie doteraz vnímame ako integrálnu súčasť kultúry a očakávame od neho, že nám bude prinášať hodnoty, ktoré nás ako kultúru definujú.

V roku 1917 sa však stalo niečo, čo obrátilo svet umenia naruby. Marcel Duchamp, francúzsky umelec, pod pseudonymom R. Mutt, vystavil na jednej z výstav záchodový pisoár, pričom svojmu dielu dal názov fontána. A následne osobne, ako člen hodnotiacej poroty výstavy, obhajoval „pseudonymového“ umelca R.Mutta a jeho vystavené dielo pred ostatnými členmi poroty. Škandál. Poviete si. Nie škandál, ale podvod, stáli na začiatku niečoho, čo v nasledujúcich desaťročiach zmenilo tvár umenia na nepoznanie. Už teda nie umelecký štýl, technika, korešpondujúca s obsahovým zámerom umeleckého diela, aj s morálnym aspektom, ale zámer umelca, myšlienkové odôvodnenie, trebárs aj nájdeného predmetu, tzv. „ready-made“, môže určovať to, čo je umením. Teda nie umelecká zručnosť, ale myšlienková špekulácia.