Louise Perryová vydala v roku 2022 knihu Proti sexuálnej revolúcii: Nový sprievodca sexom pre 21. storočie. Perryová je 31-ročná britská novinárka a – ako o sebe tvrdí – hrdá feministka, ktorá väčšinu svojho produktívneho života strávila pomáhaním ženám, ktoré sa stali obeťou sexuálneho zneužívania a vykorisťovania.
Perryová sa zamýšľa nad tým, čo ženám sexuálna revolúcia od šesťdesiatych rokov priniesla, a prichádza s tézou, že ženy boli podvedené. Vynález antikoncepčnej pilulky a potrat na prianie znížili obavy z nechceného tehotenstva; ženy sa vďaka tomu mohli začať oddávať rovnakému druhu sexu, akému holdujú muži, rozumej - častému a nezáväznému. Mnoho žien tvrdí, že sa im tento druh sexu páči. Perryová ale vysvetľuje, prečo prinajmenšom niektorým z nich nemožno veriť.
Všetky negatívne dopady sexuálnej revolúcie na ženy v dvadsiatom storočí sa v digitálnom veku storočia nového ešte prehĺbili. Niet pochýb o tom, že súčasná sexuálna kultúra je najmä pre mladšie ženy deštruktívna. Predáva im estetiku sexbotov, tlačí ich k promiskuite, bombarduje ich obrázkami penisov a pornografie s násilným obsahom, nabáda ich, aby si užívali ponižovanie a násilie v posteli. Tiež ženám hovorí, aby sex nemiešali s láskou a aby sex prežívali chladne a bez emócií. A čo je najhoršie – hovorí ženám, že prispôsobenie sa takejto kultúre je oslobodzujúce, že je normálne podvoliť sa neznámym, fyzicky silnejším partnerom.
Liberálny feminizmus tabuizuje diskusiu o negatívnych dopadoch sexuálnej revolúcie a hovorí o ženinom „práve voľby“ či „súhlasu“; je dovolené čokoľvek, ak s tým súhlasíme. Tento pohľad však tají, že táto voľba je často robená pod nátlakom – partnerov, rovesníkov či širších kultúrnych vplyvov – a až neskôr aktérky zisťujú, aké je to pre ne škodlivé.
V kultúre, kde dominuje mužská sexualita, existuje zjavný záujem presvedčiť ženy, že chcú praktizovať sex rovnako ako muži – ženy tak siahajú k správaniu, ktoré neskôr ľutujú. Perryová hovorí, že sama liberálnemu naratívu verila; mala obdobné názory ako väčšina mileniálnych absolventov univerzít na Západe, inými slovami - pristúpila na idey liberálneho feminizmu o kultúre nezáväzného sexu, porne, BDSM, evolučnej psychológii a komerčnom sexe. Potom ale prišla práca v krízovom centre pre obete znásilnenia a „z liberálnej feministky, ktorá sa stala svedkom mužského násilia, sa stala postliberálna feministka“.
Biologické limity
Liberálny feminizmus podľa Perryovej sľubuje ženám slobodu - a keď tento prísľub narazí na biologické limity, núti ideológia ženy tieto limity prekonávať - pomocou peňazí, technológií a tiel chudobných ľudí. Perryová začína tým, že spochybňuje liberálne dogmy – tvrdí napríklad, že sa muž a žena líšia.
Pozrime sa na fyziologické rozdiely: dospelé ženy majú v hornej časti tela približne polovičnú silu ako muži a v dolnej časti tela dvojtretinovú. Pri bench-presse zdvihne muž v priemere dvaapolkrát toľko ako žena a zhruba v rovnakom pomere je sila jeho úderu päsťou. Inými slovami sú takmer všetky ženy slabšie ako skoro všetci muži a takmer každý muž by dokázal zabiť takmer každú ženu holými rukami – a akákoľvek feministická analýza silovej dynamiky medzi mužom a ženou by mala z tejto skutočnosti vychádzať.
Podľa niekoľkých štúdií je pritom zhruba 10 percent mužov, ktorí sa pri sexe chovajú väčšinou násilne.
Aj preto je pre ženu nebezpečné ocitnúť sa osamote s cudzím mužom – pravdepodobne bude silnejší a rýchlejší ako ona, a tak jediné, čo stojí medzi ňou a mužom je jeho sebaovládanie. Preto je dôležité vyhnúť sa situácii, keď je žena osamote s cudzím mužom, z ktorého nemá dobrý pocit.
Znásilnenie nie je – ako tvrdí liberálny feminizmus – výrazom patriarchálnej nadvlády a moci, ale aj agresívnym vyjadrením sexuálnej túžby, čo vyplýva zo zloženia obetí i násilníkov. Zatiaľ čo obete sú až na výnimky mladého dievčaťa vo veku, keď sú sexuálne najpríťažlivejšie, násilníci sú naopak mladí muži na vrchole svojho sexuálneho pudenia. Rehabilitačné programy pre sexuálnych násilníkov pritom majú mizivé výsledky; jeden program v Anglicku a Walese dokonca po desiatich rokoch vykazoval nárast recidívy sexuálnych deliktov u svojich absolventov.
Ženy a mužov odlišuje jeden zásadný rozdiel – bez ohľadu na snahy o popieranie tejto skutočnosti liberálnymi feministami a transaktivistami – a to schopnosť otehotnieť a porodiť dieťa, minimálne pokým bude k dispozícii umelá maternica. A aj keby sme z rovnice reprodukčné orgány vyňali, stále nám zostane mozog, ktorý je výsledkom dlhej evolúcie. Prirodzený výber a inštinkty jednoducho s revolučnými sociálnymi zmenami nedokázali držať krok.
Pretože je žena pri sexe, najmä náhodnom, tá, ktorá nesie riziká – následného tehotenstva, dlhoročnej starostlivosti o potomka, prípadne aj fyzického násilia, volí svojho sexuálneho partnera obozretnejšie. To, čomu sa hovorí sociosexualita, vyjadruje sklony a vôľu jednotlivca k účasti na nezáväznom sexuálnom styku a záujem o sexuálnu rozmanitosť a dobrodružstvo.
Mužovi s vysokou mierou sociosexuality na reprodukciu postačí samotný sexuálny akt, po ktorom sa ihneď môže začať obzerať po ďalšej príležitosti. Pre mužov je síce typické investovať veľké množstvo času aj energie do výchovy detí v spoločensky uznanom zväzku (rozumej manželstve), okrem toho však majú aj alternatívny spôsob sexuality, keď dávajú prednosť kvantite potomstva pred jeho kvalitou. To znamená, že oplodní čo najviac žien bez toho, aby musel čeliť následkom.
Nebrať sex na ľahkú váhu
Naproti tomu sú ženy – ak majú na výber – oveľa vyberavejšie a oveľa viac nápadníkov odmietajú. Evolúcia ich naučila nebrať sex na ľahkú váhu. Napríklad v experimente z roku 1978 (odvtedy viackrát zopakovanom s totožnými výsledkami) oslovovali priemerne príťažliví figuranti neznámych ľudí približne rovnakého veku a ponúkali im sex. Autori štúdie došli k záveru, že väčšina mužov mala o sex so ženami, ktoré ich oslovili, záujem, zatiaľ čo zo žien na ponuku nereflektovala ani jedna. U žien sa sex snúbi s intimitou a emóciami a ich potláčanie pri náhodných stykoch znamená, že sa emočne mrzačia. Ani fyzicky ženy nevyhrávajú; zatiaľ čo v dlhodobých vzťahoch dosahujú orgazmus v 68 percentách prípadov, pri náhodnom sexe len v 10 percentách.
Veľmi ostražitá je autorka v oblasti BDSM praktík, ktoré v posledných rokoch narastajú na popularite, a to najmä škrtenia. Platforma We Cant Consent To This [S tým nemôžeme súhlasiť] zdokumentovala v Spojenom kráľovstve 67 prípadov úmrtí, pri ktorých sa útočník (vo všetkých prípadoch muž) na súde bránil, že smrť bola dôsledkom sexuálnych hier, ktoré sa zvrtli.
Kľúčovým bodom, na ktorom sa zhodujú radikálne aj liberálne feministky, je otázka, ako skĺbiť potrebu osobnej slobody s materstvom. Ak si vážite nadovšetko svoju slobodu, potom sa materstva musíte zrieknuť; dieťa vás obmedzí nielen v tehotenstve, ale po zvyšok života. Princíp individuálnych slobôd sa po strete s realitou materstva rúca.
Barbarské tehotenstvo?
Niektoré feministky tvrdia, že by sa ženy mali materstva úplne vzdať. Smulamith Firestonová napríklad tvrdila, že sa ženy nikdy nemôžu oslobodiť z nadvlády patriarchátu bez toho, aby sa oslobodili od vlastnej reprodukcie, a preto by sa „barbarské tehotenstvo“ malo odohrávať mimo ľudského tela. Pokiaľ sa ženy nemôžu na reprodukcii podieľať rovnako ako muži, potom by sa jej nemali zúčastniť vôbec. To je síce na individuálnej (nie druhovej) úrovni predstaviteľné, opomína to ale skutočnosť, že žena, ktorá sa rozhodla nemať deti, sa v starobe s najvyššou pravdepodobnosťou ocitne v starostlivosti iných ľudí, od ktorých bude závisieť.
Napokon až anekdotický nádych má príbeh samotnej radikálnej feministky Firestonovej; nikdy sa nevydala ani nemala deti a odcudzila sa aj vlastnej rodine. Keď potom ochorela vážnou duševnou chorobou, podporovala ju skupina feministických priateľov, ale pretože tento zväzok nebol stmelený krvou ani manželstvom, skupina sa po čase rozpadla, Firestonová zomrela v osamotenosti od hladu a jej telo bolo nájdené až po nejakej dobe.
Individualizmus a sebaláska
Individualizmus a radikálna sebaláska sú postavené na klamstve; človek je spoločenský tvor a prinajmenšom v detstve a v starobe závisí od ostatných. Závislosť však pre feminizmus predstavuje problém, najmä vo vzťahu k materstvu. Pokiaľ matkám nejakú hypotetickú pomoc ponúka, je to pomocou plne sociálneho štátu, ktorý funguje ako záložný manžel; outsourcuje starostlivosť pomocou efektívnych inštitúcií v režime 24/7 a matka sa môže čoskoro vrátiť do pracovného procesu.
V prípade potreby vás tento záložný manžel – ako Perryová štátu hovorí – nakŕmi, ubytuje a ochráni pred násilím, ale neurobí to nijako dobre, nehľadiac na to, že vám nikdy neponúkne objatie či spoločnosť. Hoci je táto pomoc pre rodiny v núdzi potrebná, skutočné manželstvo s legitímnym partnerom nenahradí.
Asi najpodstatnejšia kapitola je venovaná manželstvu. Stále viac detí sa rodí mimo manželstva, stále viac párov sa rozvádza, pre stále viac detí je jeden z rodičov (z prevažnej väčšiny otec) neprítomný. U detí, ktoré vyrastajú bez otca, končia chlapci častejšie vo väzení a dievčatá tehotné v maloletosti, obe pohlavia mávajú častejšie emočné a behaviorálne problémy. Najrizikovejším faktorom zneužívania detí je zdieľanie domácnosti s nevlastným rodičom. Pre väčšinu detí a žien znamená rozvod prudký pokles ekonomickej i sociálnej mobility.
Zníženie príjmu so sebou nesie sťahovanie a horšie bývanie, drastické zníženie nákladov na bývanie a deficit prostriedkov na rekreáciu a voľný čas. Narastá tlak spôsobený nedostatkom času aj peňazí. Pomocou mnohých antropologických exkurzov do histórie partnerských vzťahov a materstva dochádza Perryová k až heretickému záveru, totiž že (monogamné) manželstvo je napriek všetkým nedostatkom a krízam (autorka dokonca hovorí o smrti manželstva) dobré. Generuje totiž bohaté a stabilné spoločnosti, ktoré pretrvávajú.
Čo si odniesť
Keby si ženy mali z tejto prevratnej (rozumej - postavenej na sedliackom rozume) knihy niečo odniesť, boli by to nasledujúce body:
Neverte nikomu, kto na vás tlačí, aby ste ignorovali svoju morálnu intuíciu.
Galantnosť u mužov je dobrá vec. Všetci by sme svoje sexuálne túžby mali ovládať, a muži vzhľadom k svojej väčšej fyzickej sile a vyššiemu sexuálnemu apetítu obzvlášť.
Sexuálne agresívneho muža možno niekedy spoznať. Vyznačujú sa impulzivitou, promiskuitou, hypermaskulinitou a neznášanlivosťou. Pred kombináciou týchto vlastností sa majte na pozore.
Vyvarujte sa muža, ktorého vzrušuje násilie, či už pritom používa slovník BDSM, alebo nie.
Semináre o konsenzuálnom sexe sú väčšinou k ničomu. Najlepší spôsob, ako znížiť mieru znásilnenia, je zníženie príležitosti pre násilníka – či už zotrvaním odňatia slobody násilníka alebo obmedzením jeho prístupu k potenciálnym obetiam.
Mladé ženy vo veku 13 – 25 rokov sú skupinou, z ktorej sa regrutujú najpravdepodobnejšie obete týchto mužov. Mali by sa vyhnúť tomu, byť osamote s mužom, z ktorého majú zimomriavky. Inštinkty fungujú.
Alkoholom či drogami sa intoxikujte iba v súkromí a s kamarátkami, radšej ako na verejnosti a v zmiešanej spoločnosti.
Nepoužívajte zoznamovacie aplikácie. Spoloční priatelia dokážu preveriť minulosť a potrestať zlé správanie. Zoznamovacie aplikácie nie.
Odložiť sex s novým priateľom prinajmenšom o pár mesiacov je dobrý spôsob, ako zistiť, či to s vami myslí vážne.
Sexuálne styky majte len s mužom, o ktorom si myslíte, že by bol dobrým otcom vašich detí - nie preto, že s ním nutne plánujete rodinu, ale preto, že je to dobrý indikátor pri rozhodovaní, či vám ten muž stojí za dôveru.
Monogamné manželstvo je zďaleka najstabilnejší a najspoľahlivejší základ, v akom je možné vybudovať rodinu.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.