Kresťanskí politici za vojnu, bývalý komunista za mier

Týždeň po voľbách sa u nás rieši najmä zostavovanie vlády, ale nie je to jediná vážna téma. Predseda KDH počas uplynulých dní navrhol, aby bola vojenská pomoc Ukrajine v kompetencii Európskej únie a nie Slovenska a jednotlivých štátov. Tento výrok ukazuje, ako sa KDH utvrdzuje v chybách, ktoré voči Rusku a vojne na Ukrajine robí Západ. Majerský by proste chcel mať od vojny pokoj a odovzdať sa do vôle EÚ. Práve pre chyby Západu však žiadny pokoj mať nebude. Píše Vladimír Palko.

Vojnová tragédia na Ukrajine pokračuje a na jej desivosť si už nebezpečne začíname zvykať. V prvom povolebnom týždni sa všetko točí okolo zostavovania budúcej vlády, ale ukázalo sa i čosi iné. Väčšina slovenských politikov vrátane kresťanských sa v otázke vojny už dávno nevie vymaniť z falošného príbehu, ktorý šíri politický a mediálny mainstream.

Výnimkou je pravdepodobný budúci premiér Robert Fico, ktorý má za sebou v tomto týždni okrem iného aj verbálnu prestrelku so Stefanom Löfvenom, predsedom Strany európskych socialistov, do ktorej patrí i Ficov Smer. Löfven povedal, že rétorika Roberta Fica o vojne na Ukrajine môže viesť k vylúčeniu Smeru zo Strany európskych socialistov a že on,  Löfven, sa o to postará.

Fico si nič lepšie nemohol želať

Robert Fico si nemohol želať nič lepšie. Löfvenovi odpovedal sebavedomým spôsobom a postavil sa do úlohy politika, ktorý svoju krajinu zastupuje suverénnym spôsobom na medzinárodnej scéne. Do roly toho, kto sa nebojí ísť do boja s európskym establišmentom. A predovšetkým sa postavil do roly toho, kto je za mier.

Fico ide proti mainstreamu Západu

Stále platí, že v odsúdení ruskej invázie fakticky niet sporu. Odsudzuje ju celý Západ, odsudzuje ju Fico, odsudzuje ju autor týchto riadkov. Spor je o príčiny tejto vojny a spor je o to, ako dosiahnuť mier.

Západ kŕčovito popiera, že korene vojny spočívajú v jeho snahe bezprecedentne rozšíriť NATO o Ukrajinu. Toto popieranie je v súčasnosti Veľkou lžou Západu. Je to lož na úrovni tvrdenia, že okupácia Československa v roku 1968 armádami Varšavskej zmluvy nebola okupáciou, ale „internacionálnou bratskou pomocou“.