Tretia sexuálna revolúcia. Čelíme paradoxu nepočatého poškvrnenia

Občas sa hovorí o tretej sexuálnej revolúcii. Prvá sa odohrala na prelome 19. a 20. storočia, keď viktoriánska morálka stratila svoju príťažlivosť. Druhá udrela v šesťdesiatych rokoch, tretia prebieha od deväťdesiatych rokov. 

Zatiaľ čo v šesťdesiatych rokoch bola sexualita oslavovaná ako prejav slobody, dnes na ňu padlo podozrenie. Čoraz častejšie v nej vidíme príležitosť na zneužitie, ak nie zločin. Navyše sa stáva skôr predmetom myšlienok a búrlivých diskusií ako skutkov.

Aj preto hovoria niektorí filozofi o dobe postsexuálnej – a hoci to nie je pre filozofov práve typické, v tomto prípade sú vyzbrojení dátami. Ústup sexuality je napokon viditeľný aj na miere, akou sa oddelila od reprodukcie. Zveličene povedané, čelíme paradoxu nie biblického nepoškvrneného počatia, ale nepočatého poškvrnenia. Sexualita tým mení svoju doterajšiu funkciu. Na reprodukciu ju nutne nepotrebujeme a ako voľnočasová aktivita je ošemetná.

To druhé dosvedčil aj proces s nemeckou skupinou Rammstein, ktorej spevák bol obvinený zo sexuálneho násilia. Pretože chýbali dôkazy, súd stíhanie koncom augusta zastavil, a médiá tak daný prípad využili aspoň na osvetu. Okázalo prezentovaná sexualita onoho speváka je vraj nevkusným, navyše škodlivým prežitkom. Predátorskí muži, či už umelci alebo fanúšikovia, sa v tomto rámci ľahšie stávajú páchateľmi.

Mohlo by vás zaujímať

EsejOdmietajú sympatie ku krajnej pravici, označujú sa za ľavičiarov. Sú muzikanti z Rammsteinu toxickí?

Postsexuálne umenie