Občas sa hovorí o tretej sexuálnej revolúcii. Prvá sa odohrala na prelome 19. a 20. storočia, keď viktoriánska morálka stratila svoju príťažlivosť. Druhá udrela v šesťdesiatych rokoch, tretia prebieha od deväťdesiatych rokov.
Zatiaľ čo v šesťdesiatych rokoch bola sexualita oslavovaná ako prejav slobody, dnes na ňu padlo podozrenie. Čoraz častejšie v nej vidíme príležitosť na zneužitie, ak nie zločin. Navyše sa stáva skôr predmetom myšlienok a búrlivých diskusií ako skutkov.
Aj preto hovoria niektorí filozofi o dobe postsexuálnej – a hoci to nie je pre filozofov práve typické, v tomto prípade sú vyzbrojení dátami. Ústup sexuality je napokon viditeľný aj na miere, akou sa oddelila od reprodukcie. Zveličene povedané, čelíme paradoxu nie biblického nepoškvrneného počatia, ale nepočatého poškvrnenia. Sexualita tým mení svoju doterajšiu funkciu. Na reprodukciu ju nutne nepotrebujeme a ako voľnočasová aktivita je ošemetná.