Absurdný týždeň Štefana Chrappu: Univerzálne mačky, univerzálne vzdelanie, univerzálny vojak

Odborník na mačkovité šelmy, ktorého meno som si nezapamätal, povedal, že mačky sú najdokonalejšie zvieratá na planéte a tiež, že ich druh je vývinovo ukončený. 

To ma prekvapilo, myslel som si, že aj mačky sú stále vo vývine a že keď sa človek zhrbený o milión rokov stretne s mačkou domácou, nastanú určité zmeny v ich koexistencii. 

Opak je pravda. Kým človek sa zhrbí a zaborí do digitálneho sveta, mačka bude mačkou stále. 

Dokonalosť mačky sa dá odčítať z tvaru jej hlavy. Mačiatko aj dospelá mačka majú rovnakú guľatú hlavu, čiže má dokonalý tvar od začiatku po koniec. 

Taký pes, ten sa rodí s guľatou hlavou, je rozkošný a milý, ale potom sa mu predĺži ňufák, čiže aj lebka a je z neho úplne iný pes ako ten slepý havko po narodení. 

Odborník na šelmy mačkovité tiež hovoril, že sa len ťažko dá rozoznať lebka leva a tigra. Aj to poukazuje na to, že si mačkovité šelmy našli svoj ideálny tvar. 

Aj zuby má mačka špeciálne a v zásade rovnaké, pokiaľ ide o leva, leoparda, alebo vašu mačku, čo sa vám vyvaľuje v kresle.

Mačacie šelmy majú rovnaký jedálniček, nedajú dopustiť na mäsko každého druhu. 

Naproti mačkám stoja v opozícii nie psy, ako by sme predpokladali, ale medvede. Odborník na mačky ich dáva za príklad druhu, ktorý sa stále hľadá. Lebo jedny medvede sú hnedé a majú inú stavbu aj charakter aj stravu. Niektoré sú skutočne vegetariánske a iné, napríklad ako ľadový medveď, sú výlučne mäsožrúty. Potom sú všežravé medvede, a potom tu máme pandy, ktoré s medveďom baribalom majú pramálo spoločné. 

Medvede zase, na rozdiel od mačiek, vstupujú do politických zápasov a stávajú sa kameňom sváru. 

Zato len málo mačiek sa dostalo do erbov, teda s výnimkou levieho samca, ktorý je synonymom odvahy,  kráľovskej sily a vznešenosti.

Odteraz, keď uvidím mačku, budem mať na pamäti, že ide o dokonalé zviera. Že je to extra nóbl miliónový živočíšny druh.    

O vzdelávaní v skutočných cnostiach 

V uplynulom týždni ma kamarát upozornil na zaujímavý text, ktorého úryvok vyšiel aj v slovenčine. Autorom pamätí je Benjamin Franklin, text je datovaný rokom 1784. Je to sonda do myslenia dvoch odlišných kultúr. Je to vzácne svedectvo o tom, kto aké vzdelanie považuje za dôležité. V zásade išlo o to, že sa vláda vo Virgínii snažila vzdelať a integrovať pôvodných obyvateľov Ameriky, teda Indiánov. Indiánske kmene dostali ponuku, aby spomedzi seba vyslali šesť najlepších mladých mužov do oficiálnych belošských škôl s tým, že títo chlapci dostanú najlepšie vzdelanie a uhradené bude z peňažného fondu vytvoreného na tento účel. 

Posol Irokézov veľkorysú ponuku odmietol. Pýtate sa prečo? Odpoveď je zaujímavá. „Naše predstavy o vzdelávaní sú iné ako vaše. Už sme sa o tom presvedčili. Niektorí naši mladí, ktorých sme v minulosti poslali na univerzity v severných provinciách, boli vyučení vo všetkých vašich vedách. Ale keď sa vrátili, boli z nich zlí bežci, nevedeli nič o živote v lesoch, nedokázali zniesť ani zimu, ani hlad. Nevedeli, ako si postaviť zrub, ako uloviť jeleňa ani ako zabiť nepriateľa. Navyše hovorili nedokonale naším jazykom, takže neboli dobrí ani ako lovci, ani ako bojovníci a ani ako poradcovia. S vaším vzdelaním boli pre náš kmeň úplne nanič. 

Vážime si však vašu veľkorysú ponuku aj keď ju odmietame prijať. A aby sme vám prejavili svoju vďaku, ak nám páni z Virgínie pošlú tucet svojich synov, veľmi dobre sa postaráme o ich vzdelanie, vyučíme ich vo všetkom, čo vieme… A urobíme z nich mužov.“

Bol som ohromený týmto starým svedectvom. Hneď mi napadlo, ako často chcel niekto nalinkovať život mne, pre „moje dobro“ a ako som sa do života iných občas vplietal ja, pre „ich dobro“. 

Ale tu nejde iba o jednotlivcov. Ide o celé spoločenstvá, o celé národy. Alebo skôr o ducha národov. 

Ako však udržať tú prijateľnú mieru vzájomného ovplyvňovania sa? Nebyť arogantný a načúvať potrebám druhých? Ako sa naučiť zdvorilo odmietnuť ponuky, ktoré nepotrebujeme a pritom si hrdo stáť za svojím?

Tak to hádžem do pléna, aby sme mali nad čím špekulovať. 

Ivan Drago a jeho dôležitý zápas 

A na záver taký povzdych, že legendárny Dolph Lungren bojuje s rakovinou. Neviem, či ho registrujete. Tento sympatický švédsky herec a karatista bol idolom našich mladých dní. Viedol švédsky národný tím karate a dokonca sa stal v osemdesiatych rokoch dvakrát majstrom Európy. IQ má vraj 160, to je bojovník tela, rozumu i ducha. 

Prvú významnú úlohu, ktorá mu priniesla celosvetovú popularitu dostal v roku 1984. Vo filme Rocky IV. stvárnil záporáka, ruského boxera Ivana Draga. Bol stelesnením všetkých stereotypov Západu o Východe. Blondín, modrooký, urastený, trochu trkvas, ale odolný a nezlomný. 

V porevolučnom čase u nás rezonoval film Univerzálny vojak. V zásade v každej dobrej karate strieľačke ste Lungrena mohli zahliadnuť.

Od éry Rockyho sa jeho kariéra nezastavila. V priemere natočil tri filmy ročne, hral aj v seriáloch a napriek vysiľujúcej rakovine obličiek, ktorú mu diagnostikovali v roku 2015, maká ďalej, točí filmy ostošesť. 

Lungren má 65 rokov. Jeho zdravotný stav je stabilizovaný. Keď už uniká z drápov smrti nielen na filmovom plátne, ale aj v skutočnom živote, ešte sa na staré kolená druhýkrát ovrabčil. Zobral si dievča takmer o štyridsať rokov mladšie. Trénerku…

„No čo už… Je to bojovník „na všetkých frontoch“ povzdychne si klasik. „Taký je život. Hlavne nech je zdravý.“

A my ostatní tiež.