V treťom pilieri si šetrí takmer milión ľudí. Správcovia úspor hovoria, že má ešte stále nevyužitý potenciál

V treťom pilieri bolo ku koncu septembra podľa Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS) viac ako 980-tisíc účastníkov. Za deväť mesiacov v tomto roku pribudlo vyše 65-tisíc zmlúv. No a na penzijných účtoch sú viac ako tri miliardy eur, ktoré spravujú štyri doplnkové dôchodkové spoločnosti. "S ohľadom na aktuálny vývoj vnútropolitickej situácie na Slovensku vnímame aplikáciu uvedeného opatrenia ako predčasnú," hovorí pre Štandard prezident asociácie Martin Višňovský.

Inštitúcia vníma úradnícku vládu ako kabinet s obmedzeným mandátom, čo podľa nej preukázala aj predložením „pro forma“ rozpočtu, o ktorom sa výslovne vyjadrila, že je pripravený len pre naplnenie litery zákona. "Zároveň sme presvedčení, že aj zamestnanci v oblastiach štátnej a verejnej správy majú právo si sporiť na svoj dôchodok ako občania Slovenskej republiky," dodáva prezident s tým, že samotná ústredná myšlienka v navrhovanom opatrení by mohla zvádzať k istej diskriminácii, čo jednoznačne odmietajú.

Rezort financií však vyčísľuje, že pokiaľ by zamestnávatelia vo verejnej správe znížili príspevky do tretieho piliera na polovicu, v roku 2025 by to prinieslo úsporu približne 36 miliónov eur. „Niektoré z úradov vyplácajú relatívne vysokú sumu kompenzácií vo forme príspevkov do tretieho dôchodkového piliera," odôvodňuje návrh.

Tretí pilier je nesporne organizáciami verejnej správy vnímaný ako jeden z benefitov. Ministerstvu sa však nepozdáva, že príspevky medzi rôznymi úradmi sa líšia. A rozdielne sú aj sumy, ktoré si posielajú samotní zamestnanci. „Bolo by vhodné systém zjednotiť prinajmenšom pre ústredné orgány štátnej správy. Pri tej príležitosti je možné obmedziť príspevky tak, aby tvorili nižší podiel vyplatených kompenzácií," konštatuje rezort financií.

Doplnkové dôchodkové sporenie je pre niektorých povinné

Aj keď sa o tejto forme zabezpečenia penzie hovorí ako o dobrovoľnej, vstup je pre niektorých povinný. Ide o zamestnancov, ktorí sú pri výkone vystavení negatívnym vplyvom práce alebo pracovného prostredia na ich zdravie. Na Slovensku ide o pracovné kategórie III. a IV. O zaradení pracoviska do týchto kategórií rozhoduje príslušný Úrad verejného zdravotníctva.

V praxi to znamená, že zamestnávateľ je povinný prispievať takým zamestnancom minimálne dve percentá ich mzdy, musia si však uzatvoriť zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to v lehote 30 dní od začatia výkonu práce. Samozrejme, na svoj dôchodkový účet si môžu prispievať aj sami, ale nie je to povinné.

Pre ostatných zamestnancov a ľudí starších ako 18 rokov je vstup dobrovoľný. A práve to Slovensku nenahráva príliš do karát. "Skutočnosťou je, že zdrojom výrazne vyššej životnej úrovne dôchodcov z vyspelejších krajín sú práve doplnkové schémy," vysvetľuje asociácia. Tie dnes existujú asi vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Niektoré štáty v nich dokonca pristúpili k povinnej účasti pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku. Zamestnanec je tam povinný do doplnkovej schémy vstúpiť a zamestnávateľ je mu povinný prispievať.

K dôchodkovej reforme motivovala populačná krivka

Tretí pilier na Slovensku vznikol v roku 1996 najprv pod názvom doplnkové dôchodkové poistenie. Od začiatku bolo postavené na vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ, ale rezonovala predovšetkým podpora štátu. Sporitelia si mohli vyberať medzi viacerými dávkovými plánmi. Inak povedané, dokument definoval nároky vyplývajúce z tejto zmluvy.

Na vtedajších poskytovateľov súkromných dôchodkov spočiatku dozerali samotní zamestnávatelia a odbory. Kontrolou boli poverené aj ministerstvá práce a financií. K podobe, akú poznáme dnes, smerovala reforma v rokoch 2003 až 2006. Poisťovne sa pretransformovali na doplnkové dôchodkové spoločnosti. Dôležitejším opatrením však bolo oddelenie ich majetku od majetku účastníkov. Vznikli aj viaceré dôchodkové fondy, čím sa rozšírili možnosti investovania úspor podľa vyhovujúcej investičnej stratégie účastníka.

Naďalej zostal ako základný dokument pre definovanie dôchodkových nárokov vyššie uvedený dávkový plán. Dozor a kontrolu nad fungovaním systému však prebrala Národná banka Slovenska.

Dynamika rozvoja systému spomalila

Práve spomínané dávkové plány a ich flexibilita umožnili sporiteľom s týmito, na dôchodok určenými peniazmi, narábať. V situácii, keď zamestnanec mesačne dostával skutočne zaujímavé percento zo mzdy alebo konkrétnu čiastku ako príspevok od zamestnávateľa a dopĺňal ho tým svojím, sa spolu s výnosmi na jeho dôchodkovom účte pravidelne objavila zaujímavá suma. Stačilo požiadať o výber, respektíve zrušenie tejto zmluvy a prostriedky smerovali priamo do rúk účastníka.

Keďže systém umožňoval vytvorenie viacerých zmlúv, následne prostriedky od oboch strán jednoducho smerovali na novú zmluvu. Zmysel schémy sa tak začal strácať, pretože usporené a získané financie s výnosmi si ľudia vyberali na dovolenky, rekonštrukcie, skrátka na okamžitú spotrebu. "Pravidelné vyberanie osobných účtov devalvovalo systém na podnikové, krátkodobé sporenie a znižovalo jeho projektovaný vplyv na výšku dlhodobých dôchodkových dávok," vysvetľuje asociácia. To ich, samozrejme, neskôr dobehlo pri odchode do dôchodku.

Štát však začal cúvať tiež. Jeho podpora systému slabla, nastavené daňové úľavy nielenže znižoval, ale v rokoch 2011 až 2014 ich na strane účastníkov úplne zrušil. Motivácia zamestnancov do systému vstúpiť následne značne utrpela.

Daňové zvýhodnenie sa vrátilo

Nateraz poslednou zásadnou zmenou systému doplnkového dôchodkového sporenia je novelizácia zákona z roku 2014. Priniesla opäť možnosť získať daňovú úľavu. Tá môže byť vo výške 180 eur ročne. "Pre účastníkov, ktorí do systému vstúpili pred účinnosťou tejto zmeny, je podmienkou získania daňových úľav prestúpiť na nový systém," informuje web asociácie. Ten totiž vylúčil pôvodné dávkové plány a nároky na dávky zo systému upravil priamo zákonom.

Ak ste vstúpili do doplnkového dôchodkového sporenia po roku 2014, ste automaticky v novom systéme. Máte tak nárok na daňovú úľavu pod podmienkou, že nemáte inú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s dávkovým plánom.

Aj keď nie až v takej miere, ako tomu bolo v minulosti, štát podporuje formou daňových úľav aj zamestnávateľov. Tí poskytujú príspevky na sporenie na dôchodok ako súčasť sociálnych programov. Ich výšku je možné dohodnúť aj v rámci kolektívneho vyjednávania. Pre zamestnávateľa je príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie výhodnejší ako priame zvýšenie miezd, keďže odvodové zaťaženie príspevkov je výhodnejšie. Zaplatené príspevky môže zahrnúť do daňových výdavkov do výšky šiestich percent zúčtovanej mzdy zamestnanca.

Výhodou je aj flexibilita. "Výšku mesačného príspevku je možné nastaviť podľa aktuálnej životnej situácie a podľa potreby je možné ju kedykoľvek meniť," informuje asociácia, podľa ktorej tu existuje možnosť „kúpiť si čas“ formou jednorazových vkladov alebo zvyšovaním príspevkov v závislosti od doby, ktorá ostáva do odchodu do dôchodku. Rovnako je možné v priebehu sporenia bezplatne kedykoľvek meniť investičnú stratégiu a rozloženie úspor v doplnkových dôchodkových fondoch.

Aktuálna hodnota dôchodkového účtu je predmetom dedenia. Oprávnená osoba sa môže stať aj poberateľom dávky, ak už je vyplácaná.

Ďalšie benefity pribudli od 1. januára 2019

Podobne ako v iných oblastiach slovenskej legislatívy, aj v treťom pilieri stáli za poslednou zmenou zákona európske smernice. Na základe nich tak najväčšie zmeny nastali v organizácii a riadení doplnkových dôchodkových spoločností. Rozšírili sa aj pravidlá poskytovania údajov sporiteľom, či už v sporiacej alebo výplatnej fáze.

Bol upravený výpis z osobného účtu tak, aby bol uvedený vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie renty. Doplnený bol aj o sumu odplát, nákladov a poplatkov. "Účastník zároveň dostane aj odhad výšky jeho dôchodkových úspor v troch variantoch a dočasného doplnkového starobného dôchodku v čase, keď má právo začať čerpať dôchodok," dodáva asociácia.

Z dôvodu uľahčenia dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod dôchodkového fondu alebo jeho časti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, respektíve bude môcť z nej prijať majetok alebo ich peňažný ekvivalent.

Slováci sa obávajú výšky dôchodku

Nedávny prieskum agentúry Ipsos European Public Affairs, ktorý sa uskutočnil na podnet Európskej komisie, hovorí jasne. Minimálne tretina Slovákov a Sloveniek je presvedčených, že v dôchodkovom veku nebude mať dostatok peňazí. Viac ľudí v rámci Únie, ktorí by sa obávali seniorského veku, je len v troch krajinách – Grécku, Maďarsku a Poľsku.

Nedá sa teda povedať, že by našinci nemali z budúcnosti obavy. Otázne však ostáva, ako k tomu pristúpia a či sa dokážu aj adekvátne pripraviť. "Najohrozenejšie a v očakávaniach najpesimistickejšie sú nízkopríjmové domácnosti. Takmer 80 percent z nich neverí, že bude na dôchodku finančne zabezpečená," vyplýva z výsledkov.

Horšie je na tom nežnejšie pohlavie. Slovensko má podľa prieskumu v Európe jeden z najvýraznejších rodových rozdielov medzi vyššou mzdou vyplácanou mužom než ženám na rovnakej pozícii. Ich nižšie renty totiž ovplyvnia materské povinnosti, ale aj opatrovateľské profesie. Niet divu, že sú preto Slovenky pesimistickejšie v porovnaní s mužmi. "Len tri percentá Sloveniek majú istotu, že dôchodkový vek prežijú dostatočne finančne zabezpečené," informuje materiál.

Opäť sa však ukázalo, že vo finančnej gramotnosti máme čo doháňať. Väčšina obyvateľov totiž má pozitívny vzťah k sporiacim účtom, čo predznamenáva vysoký predpoklad, že sú ochotní si financie odkladať. Od toho je potom už len krôčik k dlhodobému investovaniu, aké je v prípade dôchodkového zabezpečenia najvýhodnejšie. Zložené úročenie však podľa prieskumu chápe iba 40 percent respondentov, a to riadenie osobných financií a dosahovanie dlhodobých cieľov v oblasti úspor vrátane sporenia na starobu výrazne sťažuje.

Tretí pilier láka mladých ľudí

V prvom polroku 2023 uzavrelo zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení 47 761 klientov, takže v medziročnom porovnaní ide o nárast o skoro tri percentá. Takmer polovici účastníkov pribudli na účtoch aj príspevky od zamestnávateľa, ktorých priemerná výška bola viac ako 37 eur mesačne.

Najvyššie zastúpenie pri vstupe do tretieho piliera majú ľudia vo veku od 30 do 49 rokov. Sú to väčšinou zamestnanci s príjmom, ktorý im umožňuje pravidelne investovať do svojho dôchodkového sporenia. Rastie však podiel nových účastníkov vo veku od 20 do 29 rokov, čo naznačuje, že aj mladí ľudia si čím ďalej, tým viac uvedomujú potrebu sa v seniorskom veku zaistiť. „Záujem o doplnkové dôchodkové sporenie rastie vo všetkých vekových skupinách, čo je pozitívnym signálom pre budovanie robustného a výkonného tretieho piliera,“ hovorí Višňovský. Ľudia si podľa neho uvedomujú, že pri očakávaní dôstojného dôchodku sa čoraz viac musia spoliehať na seba.

Myslí si to aj Marek Hradňanský z DDS Tatra banky. „Tí z vás, ktorí sa spoliehajú iba na takzvaný štátny dôchodok, riskujú významný pokles životnej úrovne,“ upozorňuje. Otázka podľa neho neznie, či si začať odkladať na dôchodok, ale aký produkt pre tento účel využiť. Finančné trhy sa v uplynulých mesiacoch dostávajú opäť do pozitívnych čísiel. Návrat k optimizmu signalizujú hlavne indexové fondy, ktoré za prvý polrok 2023 priniesli zhodnotenie viac ako 10 percent.

Aj keď tretí pilier kontinuálne rastie, správcovia úspor hovoria o tom, že má ešte stále nevyužitý potenciál. Rovnako je tu významná úloha štátu, ktorý by mal vytvárať motivačné prostredie občanov v budovaní trojpilierového dôchodku. Kritické hlasy sa ozývali aj v súvislosti s poplatkami, ktoré sú o niečo vyššie, ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa totiž z poplatku za správu fondu a poplatku za zhodnotenie príspevkov.

Aj tu však rok 2023 priniesol istú zmenu. "Znižujú sa maximálne odplaty za správu majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, takže v roku 2025 klesnú na maximálne jedno percento z priemernej čistej hodnoty majetku," informuje asociácia.

Odborníci však poukazujú ešte na jeden nezanedbateľný fakt. "Keby sme sporenie v treťom pilieri porovnali s investovaním do ETF fondov, s tretím pilierom sú spojené vyššie poplatky a zisk podlieha zdaneniu," hovorí František Burda zo spoločnosti FinGo. Preto odporúča vyššie čiastky, napríklad 50 či 100 eur mesačne, radšej investovať do spomínaných ETF, ktoré sú spojené s nižšími poplatkami, dosahujú vyššie zhodnotenie a po roku sú oslobodené aj od zdanenia.

Vo výplatnej fáze bolo viac ako 28-tisíc ľudí, ktorým boli za prvý polrok vyplatené dávky 80 miliónov eur. V uplynulých rokoch vyplatili doplnkové dôchodkové spoločnosti klientom dôchodky vo výške skoro dve miliardy eur.