Prečo ústavný súd odložil rozhodnutie o Kaliňákovom podaní až po voľbách. Malá úvaha o ústavnosti a spoločnom dobre

Ústavný súd rozhodol ešte pred voľbami, ale so zverejnením rozhodnutia počkal až do času po voľbách. Podľa mojich vedomostí ide o historicky prvý postup Ústavného súdu SR, kedy pre voľby alebo politickú situáciu počkal so svojím verdiktom. Zasluhuje si to pozornosť. Píše profesor ústavného práva Tomáš Ľalík.

V utorok 3. októbra ústavný súd zverejnil nález (PL. ÚS 1/2021), v ktorom rozhodol, že dve ustanovenia Trestného zákona sú v rozpore s Ústavou. Kľúčovým dôvodom neústavnosti bolo, že súdy v prípade rozhodnutia o vine za viaceré trestné činy museli obligatórne uložiť aj trest prepadnutia majetku bez toho, aby mohli tento trest moderovať. Ústavný súd uviedol, že takáto právna úprava neumožňuje individualizáciu trestu, čím je neprimeraná.

Na tomto rozhodnutí by nebolo nič nezvyčajné, pretože podobné rozhodnutia vydáva ústavný súd niekoľko ráz za rok (v priemere okolo 4). V skutku výnimočné je niečo iné: rozhodnutie Ústavný súd nevydal v utorok 3. októbra, ale už o týždeň skôr, konkrétne 27. septembra. A najpozoruhodnejšia vec je to, že Ústavný súd zdôvodnil informovanie verejnosti o svojom rozhodnutí práve tým, že chcel počkať na výsledky volieb. Podľa mojich vedomostí ide o historicky prvý postup Ústavného súdu SR, kedy pre voľby alebo politickú situáciu počkal so svojím verdiktom, čo si, samozrejme, zasluhuje pozornosť.

Tento fakt je zaujímavý hneď z niekoľkých dôvodov.