Študujte centrálne banky, môže sa vám to vyplatiť

Nedá sa ale nenadobudnúť dojem, že v priemernej ľudskej konverzácii, či už doma, v práci alebo reštaurácii, je to viac rozpočtová politika štátu, ktorá nás zaujíma a trápi. Veď, kedy naposledy ste sa s niekým pohádali o nastavení úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky?

Pritom možno určite predložiť mnoho argumentov o tom, že práve nastavenie úrokových sadzieb dnes ovplyvňuje naše životy viac, než kozmetické zmeny zákonov a regulácií. Nemusíme ale chodiť tak ďaleko, stačí vychádzať z toho, že sú obe rovnako dôležité.

Aj tak je zjavné, že okolo výsledkov parlamentných volieb je oveľa viac rušno ako okolo vymenovania členov bankovej rady centrálnej banky. Ostatne, často ani nevieme, že sa niečo také odohralo, nieto aby sme ich poznali menom. A zo štatistík vieme, že existuje aj skupina ľudí, ktorí o existencii centrálnej banky a menovej politiky nevedia vôbec. Len s ťažkosťami nájdete niekoho, kto by nevedel o tom, že máme premiérov a ministrov financií.

Je to centrálna banka, kto vie viac ako vláda zariadiť, že nedostanete hypotekárny úver. Je to centrálna banka, kto vie poslať nahor, ale aj nadol ceny vašich aktív od akcií po nehnuteľnosti. Na menovú politiku centrálnej banky reaguje trh práce a s ním aj nezamestnanosť. Centrálna banka má priamo v popise práce riešiť, ako veľmi sa vám znehodnotia v čase vaše nezainvestované úspory. Sú to po roku 2008 viac ako inokedy centrálne banky, kto zachraňuje vaše peniaze v bankách, ak sa finančné inštitúcie dostanú do problémov.

Je to dokonca ešte celé o jednu úroveň zaujímavejšie, pretože menová politika spravidla tú rozpočtovú krotí, a nie naopak. Ak by nová vláda výrazne zvýšila svoje výdavky a vo veľkých projektoch zamestnala aj posledného nezamestnaného, bol by to natoľko silný inflačný tlak, že by centrálna banka musela reagovať vyššími sadzbami a vláde celú takú snahu nielen predražila, ale znížila by tým aj hospodársku aktivitu naprieč celou ekonomikou.

Hypotéky, akcie, nehnuteľnosti, sporenie či stabilita bánk nie sú malé témy. Vláda ich tiež nemá málo a nikto to ani nerozporuje. Len sa centrálnym bankám dáva výrazne menej priestoru a my sami ho oveľa menej vyhľadávame, než by sme vzhľadom na ich moc očakávali. O tom, či ešte počkať pred sťahovaním sa do vlastného, s predajom bytu či so zmenou zamestnania, sa v konečnom dôsledku rozhoduje prinajmenšom rovnako intenzívne v sídle vlády ako v centrálnej banke. Rozumieť tomu, ako a prečo sa rozhoduje, sa tak môže doslova vyplatiť.