Pred päťdesiatimi rokmi zomrel Ludwig von Mises. Čo predvídal z dnešnej doby

Spomínam si, že náš vtedajší denník Lidová demokrace (spojený s komunistami tolerovanou Československou stranou ľudovou a nijako ekonomicky, a už vôbec nie protrhovo orientovaný) vytlačil trojriadkovú správu, že vo veku 92 rokov zomrel v New Yorku Ludwig von Mises. Ako jediné vtedajšie médium u nás.

Zdalo sa mi, že je to ako správa z minulosti. Nebolo nás veľa, ktorí sme vtedy Misesa študovali a boli sme ním úplne očarení, ale pre všetkých z nás bol Mises absolútnou minulosťou. Jeho prvá slávna kniha, ktorú publikoval vo veku 31 rokov v roku 1912 pod názvom The Theory of Money and Credit bola originálnym príspevkom k monetárnej teórii a k makroekonómii vôbec. Keď som sa prvýkrát stretol s ekonómiou, zdala sa mi už vtedy prehistóriou. A zrazu som v októbri 1972 objavil, že Mises žil až do tejto chvíle. Vo svojej „mladickej“ nerozvážnosti som ešte nechápal rozmer ľudského života.

V súvislosti s našou významnou ekonomickou reformou 60. rokov, ktorá objavila trh a chcela ho spojiť s centrálnym plánovaním, sme sa dostali k slávnemu „sporu“ o socializme (ako sa vtedy hovorilo komunizmu). Tento spor viedol Mises spolu s Hayekom na jednej strane, so socialistami Langom a Lernerom na strane druhej. To bola jediná chvíľa, keď sa tomuto problému venovali najslávnejšie osobnosti vtedajšej ekonomickej vedy. Odvtedy sa tomu teória (s veľkým T) už nikdy nevenovala. Považovala to v podstate za vyriešené.

Treba povedať, že najslávnejším predstupňom tejto diskusie tridsiatych rokov bola publikácia Misesa z roku 1920 s názvom Economic Calculation in the Socialist Commonwealth, v ktorej Mises ukázal nemožnosť ekonomickej kalkulácie v netrhovej ekonomike, teda bez trhu. Nezabudnuteľný je jeho výrok, že bez trhu a cien je akékoľvek ekonomické rozhodovanie „skok do tmy“. Snažím sa to svojim študentom na Vysokej škole ekonomickej v Prahe stále pripomínať, navyše s vedomím, že dnešné okliešťovanie trhu a cien greendealmi každého druhu nás vedie k tomu, že čoraz častejšie – my všetci, na čele s našou vládou – skáčeme do tmy. Tento prínos Misesa nemôže byť nikdy zabudnutý.

Súhrnom celého Misesovho diela bola jeho jeho slávna Human Action. Tá je najkomplexnejšou obhajobou ekonomického uvažovania a ekonomického myslenia, aká kedy bola napísaná. V nemeckom jazyku ju vydali v roku 1940, v angličtine v roku 1949. Je to obrovská kniha, v normálnom živote sa skoro nedá prečítať. Ja som mal šancu čítať ju v unikátnej chvíli, keď som bol v roku 1970 vyhadzovaný z Ekonomického ústavu ČSAV, mal som tam ešte chodiť, ale nič odo mňa nechceli. To bol okamih na čítanie Misesovej Human Action.

Je v nej všetko, ale minulý týždeň ma v americkom časopise The Freeman prekvapilo, že z nej vybrali niekoľko viet (a nezdá sa mi, že mohli pred 80 rokmi trápiť Misesa), lebo nás trápia teraz. Mises vtedy písal o samozvaných (self-appointed) elitách supermanov, o slepom spoliehaní sa na expertov a o nekritickom preberaní populárnych fráz a predsudkov. Niektorým z nás, ktorých toľko trápi dnešná expertokracia, ani nenapadlo, že o tom už vtedy písal Ludwig von Mises.

Mne bolo vždy sympatické Misesovo tvrdenie, že sa „všetci rozumní ľudia musia zoznámiť s učením ekonómie“ a že je to „našou primárnou občianskou povinnosťou“. Vo svojom texte z roku 1971 (publikovaný v mojej knihe Podčiarknuté z roku 2021) som citoval túto Misesovu knihu. Protestovala voči „revolte proti ekonómii, ktorou je všeobecné nepochopenie úlohy, akú zohrala ekonomická sloboda vo vývoji “. Áno, Mises to všetko dobre vedel.