Náročnosť na ľudskú prácu vyplýva zo spôsobu, akým sa ryža pestuje. Semená nie sú siate priamo na polia, ako to poznáme u obilnín pestovaných u nás, ale predpestované v škôlkach a následne zasadené na zaplavovaných poliach. Práca sa vykonáva ručne. Týmto spôsobom sa dnes pestuje 80 percent ryže na svete. Ručne sa vykonáva aj väčšina zberu úrody.
Takmer celá svetová produkcia ryže pripadá na menej rozvinuté štáty. Viac než polovica sa vypestuje v Číne a Indii. Spolu s ďalšími troma veľkými producentami – Bangladéšom, Indonéziou a Vietnamom – vyprodukujú tieto štáty takmer tri štvrtiny svetovej produkcie. Veľká časť ryže sa pritom spotrebúva lokálne, menej než desatina sa dostane na medzinárodné trhy.
Menej práce, menej vody, menšie emisie
Nový systém pestovania ryže predstavený spoločnosťou Bayer má podstatnú odlišnosť. Umožňuje priame siatie, čím eliminuje prácu spojenú s presádzaním predpestovaných sadeníc. Polia s novou ryžou nemusia byť zaplavené, čo umožňuje využiť mechanizáciu. Firma tvrdí, že nový systém pestovania ušetrí polovicu nákladov na prácu.
Zaujímavé sú aj iné parametre novej ryže, a to z pohľadu dôsledkov na životné prostredie. Nová metóda by si mala vyžadovať až o 40 percent menej vody. To by umožnilo pestovanie v oblastiach, v ktorých nedostatok vody neumožňoval súčasné metódy pestovania ryže. V súčasnosti spotrebuje pestovanie ryže až 43 percent vody, ktorá sa celosvetovo využíva na zavlažovanie.
Napokon Bayer tvrdí, že nová ryža zníži emisie skleníkových plynov spojených s pestovaním ryže až o 45 percent. Celý agroproces je spojený najmä so vznikom metánu, ktorý vytvárajú baktérie žijúce vo vode na zaplavených poliach. Podľa odhadov vzniká pri pestovaní ryže 1,5 percenta svetovej produkcie skleníkových plynov a 12 percent metánových emisií.
Tentoraz bez kontroverzných genetických modifikácií
Bayer predstavil nový systém v kontexte regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré je návratom k niektorým tradičným metódam. Súčasný spôsob pestovania ryže na zaplavených poliach napríklad neumožňuje rotáciu plodín a vyžaduje intenzívnejšie hnojenie, čo by priamo siata ryža mala zmeniť. V tomto prípade ide o kombináciu nového osiva, mechanizácie a pesticídov, ktoré ochránia ryžu pred škodcami a burinou na nezaplavených poliach.
Dôležitým aspektom z hľadiska európskych spotrebiteľov je fakt, že nové osivo nie je získané cestou genetickej modifikácie. Ako pre Štandard potvrdil Alexander Henning, hovorca divízie výskumu plodín spoločnosti Bayer, v novom systéme sa nevyskytujú geneticky modifikované organizmy (GMO). Nová ryža je výsledkom kríženia pomocou tradičných metód.
Otázka prípadnej genetickej modifikácie je pri tom v prípade Bayeru na mieste. Táto firma pred piatimi rokmi prevzala spoločnosť Monsanto, ktorá bola od osemdesiatych rokov minulého storočia priekopníkom v oblasti geneticky modifikovaných plodín. Monsanto pre svoje aktivity v tejto oblasti, a tiež v oblasti poľnohospodárskej chémie, patrila medzi najkontroverznejšie korporácie na svete a čelila viacerých rozsiahlym žalobám.
Globálny gigant Bayer má od novej ryže veľké očakávania. Od budúceho roku začne podporovať pestovanie novej ryže na Filipínach. Tento štát patrí do desiatky najväčších producentov, nie je však aktuálne schopný pokryť ani vlastnú spotrebu. Inováciu oznámili na kongrese práve vo filipínskom hlavnom meste Manile.
Plány Bayeru sa však neobmedzujú na Filipíny. Do roku 2030 chce podporiť dva milióny malých farmárov v Indii a rozšíriť pestovanie v tomto štáte na jeden milión hektárov. Do roku 2040 očakáva rozšírenie novej ryže na tri štvrtiny plochy, na ktorej sa v Indii pestuje.
Táto inovácia má azda všetko, čo je potrebné k úspechu. Pomôže potrebným a dobrý pocit prinesie aj západným bojovníkom proti klimatickým zmenám. Pritom stavia na tradičných postupoch bez kontroverzných genetických modifikácií.
